Vojak z povolania

Vojak z povolania je príslušník ozbrojených síl (vojska), ktorý vojenskú službu vykonáva ako svoje povolanie v služobnom pomere. Táto vojenská osoba z povolania je povinná vykonávať vojenskú činnú službu v dĺžke určenej osobitnými predpismi.

Dejiny

Korene vzniku celoživotnej vojenskej služby na dnešnom území Slovenska siahajú až do obdobia existencie habsburskej armády. Totiž cisárskym patentom zo 4. mája 1802 bola doživotná vojenská služba v habsburskej armáde zrušená a dĺžku služby určili na 10 až 14 rokov.

Po vzniku Československej republiky v roku 1919 vznikla v Československej armáde kategória vojakov s názvom „dôstojníci a rotmajstri z povolania“. Branný zákon z roku 1949 zaviedol pojem „služba vojenských osôb z povolania“. Výraz „vojak z povolania“ sa vo vojenskej terminológii objavil v roku 1959.

Od 1.januára 1998 boli vojaci z povolania zákonom číslo 370/1997 Z.z. o vojenskej službe, preklasifikovaní ako „profesionálni vojaci“.

Charakteristika

Za vojakov z povolania bolo možné prijať len občanov Československej republiky s potrebnou telesnou zdatnosťou, ktorí spĺňali stanovené morálno-politické a odborné požiadavky určené vykonávacími predpismi. Vojakmi z povolania boli práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávali vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť až po vykonaní základnej alebo náhradnej služby. Vojaci z povolania boli povinní vykonávať službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb ozbrojených síl.

Najkratší služobný pomer mohol byť v trvaní 3 rokov a maximálne mohol trvať do dovŕšenia 55 rokov fyzického veku.

Vojaci z povolania nemohli uzavrieť vedľajší pracovný pomer; konať zárobkové práce mohli len so zvolením kompetentných orgánov ozbrojených síl. Študovať na školách mimo ozbrojených síl mohli len so zvolením kompetentných orgánov ozbrojených síl.