Vojenské osady

Vojenské osady^[1] (rus. Военные поселения^[2] – Vojennyje poselenija) tvorili systém vojenskej organizácie vojsk v Rusku v rokoch 1810 – 1857, zakladajúci sa na osadách na štátnej pôde, v ktorých bola vojenská služba skombinovaná s poľnohospodárskou produkciou.

Cár Alexander I. založil sieť takýchto vnútorných vojenských kolónií, ktoré v roku 1826 obývalo 160 000 vojakov so svojimi rodinami. Táto politika zlyhala pre nízke životné podmienky vojakov, ktorí vystupovali proti prísne reštriktívnemu spôsobu vedenia osád. Z toho vyplývajúce veľké povstania na severozápade v roku 1831 prinútili vládu prijať reformy, ktoré o. i. oslobodili obyvateľov vojenských osád od povinnosti zúčastňovať sa vojenského výcviku.^[3]

Referencie

↑ „vojenské osady“, Malá československá encyklopedie, VI. Š – Ž, Praha: Academia, 1987, str. 600, OCLC 180422005
↑ Ivanov, Jurij Valentinovič et al. (1999), „Vojennyje poselnija“, Istorija otečestva s drevnejšich vremen do našich dnej : Enciklopedičeskij slovar, Moskva: Boľšaja Rossijskaja Enciklopedija, str. 142, ISBN 5852702870
↑ Fuller Jr., William C. (2006), „The imperial army“, in Lieven, Dominic, The Cambridge History of Russia, Vol. II. Imperial Russia, 1689–1917, Cambridge: Cambridge University Press, str. 538, ISBN 0521815290

[1] „vojenské osady“, Malá československá encyklopedie, VI. Š – Ž, Praha: Academia, 1987, str. 600, OCLC 180422005

[2] Ivanov, Jurij Valentinovič et al. (1999), „Vojennyje poselnija“, Istorija otečestva s drevnejšich vremen do našich dnej : Enciklopedičeskij slovar, Moskva: Boľšaja Rossijskaja Enciklopedija, str. 142, ISBN 5852702870

[3] Fuller Jr., William C. (2006), „The imperial army“, in Lieven, Dominic, The Cambridge History of Russia, Vol. II. Imperial Russia, 1689–1917, Cambridge: Cambridge University Press, str. 538, ISBN 0521815290

[1]

[2]

[3]