Vojensko-priemyselný komplex

Vojensko-priemyselný komplex je prepojenie vojenských síl, zbrojných firiem, politických štruktúr a iných pridružených skupín s mocenskými a komerčnými záujmami. V tejto symbióze zbrojárske firmy zarábajú výrobou zbraní a ich následným predajom vláde a armáde. Pre taký stav sa používa tiež termín war profiteering (doslova profitovanie z vojny).

V súčasnosti býva najčastejšie používaný v súvislosti so situáciou v USA, armádou USA, vojenskému priemyslu a Kongresu. V minulosti označoval hlavne vo vzťahu k tzv. „železnému trojuholníku“ – tiež prepojenosť týchto zložiek v bývalom Sovietskom zväze.

30. roky

Americký generálmajor ovenčený najväčším počtom vyznamenaní svojej doby, Smedley Butler, v roku 1935, po 33 rokoch služby v armáde, počas ktorej sa zúčastnil I. svetovej vojny a tiež množstva vojenských akcií a konfliktov v rôznych krajinách sveta, s horkým rozčarovaním priznal:

„	Strávil som 33 rokov a 4 mesiace v aktívnej vojenskej službe a počas tejto doby som najviac času trávil ako vysoko postavený úderník pre veľký byznys, Wall Street a bankárov. Jednoducho povedané, bol som bandita, gangster kapitalizmu. Pomáhal som urobiť Mexiko a hlavne Tampico bezpečné pre americké ropné záujmy v roku 1941. Pomohol som vytvoriť z Haiti a Kuby decentné miesto pre chlapcov z National City Bank, aby tam vyberali výnosy. Pomáha som znásilniť pol tuctu republík v Strednej Amerike v prospech Wall Streetu. Pomáhal som očistiť Nikaraguu pre International Banking House of Brown Brothers v rokoch 1902 – 1912. Priniesol som svetlo do Dominikanskej republiky pre záujmy americkeho cukrovarníctva v roku 1916. Pomohol som učiniť Honduras správnym miestom pre americké ovocinárske spoločnosti v roku 1903. V Číne som roku 1927 pomohol vyšliapať cestu Standard Oil, ktorý do nej expandoval nikým neobťažovaný. Keď sa na to pozriem spätne, mohol som dať Al Caponemu zopár rád.On pôsobil prinajlepšom v troch okresoch. Ja na troch kontinentoch.	“
– Smedley Butler, Common Sence, 1935

60. roky

Termín vojensko – priemyselný komplex bol nič menej prvýkrát použitý americkým prezidentom Dwightem Eisenhowerem, ktorý vo svojom poslednom prejave k národu na konci volebného obdobia 17. januára 1961 varoval:

„

Spojenie obrovského vojenského establishmentu a rozsiahleho vojenského priemyslu je pre Ameriku novou skúsenosťou. Celkový ekonomický, politický, dokonca duchovný vplyv je cítiť v každom meste, štáte, v každom vládnom úrade. Uznávame naliehavú potrebu pre tento vývoj. Nič menej nesmieme podceniť jeho vážne dôsledky.

Vláda musí brániť neoprávnenému získavaniu vplyvu, nech už cielenému alebo nie, vojensko – priemyselným komplexom. Možnosť zničujúceho rastu tejto nežiaducej moci existuje a bude trvať. Nikdy nesmieme dovoliť aby toho spojenie ohrozilo našu slobodu alebo demokratické procesy. Nesmieme ich brať ako samozrejmosť. Iba bedlivé a uvedomelé občianstvo môže priniesť spojenie ohromnej priemyselnej a vojenskej obrannej mašinérii s našimi mierovými spôsobmi, aby bezpečnosť a sloboda mohli spoločne prosperovať.

“

90. roky

V kanadskom dokumente The Corporation, netočenom tesne pred americkou inváziou do Iraku v marci 2003, jedna z postav, obchodník s komoditami Carlton Brown, povedal:

„

Keď Spojene štáty bombardovali Irak, vtedy v devedesiatom prvom, cena ropy vzrástla z 13 dolárov za barel na 40, pre boha živého! Teraz sa nemôžeme dočkať, až budú bomby pršať na Saddáma Hussajna. Všetci sme boli vzrušení. Všetci sme chceli, aby Saddám skutočne robil problémy. Urob, čo treba. Podpáľ čo najviac ropných studní. Pretože cena ropy stúpne vyššie. Každý maklér skandoval. Nebolo jediného makléra, ktorého som poznal, ktorý by tým nebol vzrušený.

“

Sučasnosť

Najčastejším súčasným príkladom spojenia vojensko – priemyselného komplexu sa uvádza americká vojna v Iraku, vedená bývalým ropným magnátom a bývalým prezidentom Spojených štátov amerických George W. Bushom, bývalm ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom, neokonzervatívnym expertom na vojenskú činnosť, bývalým viceprezidentom Dickom Cheneym, kontroverzným bývalým riaditeľom priemyslového gigantu Halliburton a ďalšími ľuďmi, pracujúcimi v minulosti pre ropný priemysel.Doležitou súčasťou je aj vplyv médii, ktoré sú dokazateľne častou príčinou šírenia propagandy, vedome či naopak.Bakalárska práca Republikánsky kongresman a kandidat na prezidenta, Ron Paul, povedal v priamom prenose zo snemovne:

„	...V minulých desaťročiach naša (zahraničná) politika bola riadená neokonzervatívnym imperialistickým radikalizmom, profiteeringom (honba za ziskom) v vojensko-priemyselnom komplexe, zle koncipovaným altruiztickým internacionalizmom, obchodným pojatím spätý k potrebe ovládať prírodné zdroje a slepou oddanosťou k mnohým vládam na Blízkom Východe.	“
– Ron Paul

Spomínaný býva nedávny prípad Gordona Richarda Englanda, bývalého riaditeľa Lockheed Martin, najväčšej zbrojnej firmy sveta, prvým námestkom ministra vnútra 4. januára 2006.

Referencie

Knihy

Joel Andreas: Válečná závislost – Ilustrovaný průvodce militarismem USA, z angličtiny, orig. názov: Addicted to War, nakl. :intu:, Praha 2004, formát A4, 72 str., brožované, ISBN 80-903355-2-7
War Is a Racket kniha Smedley Butlera z roku 1935

Citácia

Eisenhower, Diwight, D.: Projev k národu při odchodu z funkce
Hartung, William, D.: Eisenhower's Warning: The Military-Industrial Complex Forty Years Later Archivované 2005-09-10 na Wayback Machine
Library of Congress: Country studies - Soviet Union
George Bush: Jmenování G.R. Englanda

Externé odkazy