Vojnová hmla

Vojnová hmla je termín opisujúci situáciu, kedy jedna alebo obidve bojujúce strany majú len malý alebo nulový prehľad o rozmiestnení a konaní nepriateľa a svoje vlastné dôležité rozhodnutia vykonávajú na základe odhadov nepriateľskej činnosti, založených spravidla na nepodložených čiastočných správach, intuícii a psychologickom cítení.

Vojnová hmla môže byť veľkou nevýhodou tak na taktickej, ako aj na strategickej úrovni.

Ak tápu vo vojnovej hmle obe strany, je dôležité, ktorá z nich ju pretrhne ako prvá, lebo jej to poskytne veľkú výhodu. Dôležitú rolu v pretrhávaní a rozháňaní vojnovej hmly hrajú špionáž, hliadky a prieskum. Naopak prehĺbiť ju na strane protivníka majú klamné manévre, skryté presuny a opatrenia proti úniku informácií.

Známe príklady

Klasickým príkladom je bitka pri Zente, kde výpoveď zajatca umožnila Eugenovi Savojskému zaskočiť turecké vojská pri prechode Tisy (treba ale dodať, že mu veľmi pomohol fakt, že sultán presvedčený o správnosti vlastných odhadov Eugenovho postupu a o tom, že je ešte ďaleko, nepovažoval za nutné rozostaviť patričné hliadky a vyslať prieskumníkov). Vojnová hmla zastierajúca oči admirála Naguma a jeho štábu bola jednou z hlavných príčin drvivého víťazstva Spojencov v bitke o Midway. Vojnová hmla zapríčinená skutočnou hmlou viedla k porážke rusko-rakúskych vojsk v bitke pri Slavkove. Napoleon mal zo svojej pozorovateľne na nepriateľské vojská dobrý výhľad a oblasť, v ktorej sa nachádzali jeho vlastné jednotky, bola skrytá v hmle. Mohol tak prevádzať skryté presuny, ktoré jeho protivníci zaznamenali, až keď bolo neskoro. Hrubá chyba admirála Lütjensa, ktorý v kritickej chvíli odoslal rádiovú depešu svojmu veleniu, pretože sa mylne domnieval, že nepriateľ aj tak vie, kde sa nachádza, pretrhla závoj vojnovej hmly na očiach britských prenasledovateľov a viedla k dolapeniu Bismarcka.

Zahustenie hmly

Ak existuje možnosť, že nepriateľ sa utápa vo vojnovej hmle, je vždy dobré mu ešte viac zahmliť situáciu napr. klamnými manévrami. Jeden z vrcholov tohoto umenia predviedli generáli Jackson a Lee v bitke pri Chancellorsville, kde Lee s malou časťou vojska predstieral hlavné sily, zatiaľ, čo tie sa pod vedením Jacksona skryto presúvali okolo pravého krídla unionistického generála Hookera. Obaja si počínali tak dokonalo, že keď nakoniec unionisti Jacksonov presun zaznamenali, Hooker síce pochopil, že ide o lesť, ale vyložil si situáciu úplne opačne – že hlavné síly sú pred ním a okolo jeho krídla sa presúva malá diverzná jednotka, ktorá ho má znepokojiť a umožniť konfederačným silám ústup. Tento omyl bol hlavnou príčinou následnej drvivej porážky Únie.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Válečná mlha na českej Wikipédii.