Vojtech Klimkovič
| Vojtech Klimkovič | |
| slovenský maliar a ilustrátor | |
 autoportrét | |
| Narodenie | 22. marec 1833 Košice, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 10. február 1885 (51 rokov) Košice, Rakúsko-Uhorsko |
| Zamestnanie | riaditeľ múzea v Košiciach |
| Alma mater | Viedenská akadémia |
| Rodičia | Ignác Klimkovič (1800–1852) |
| Súrodenci | František Klimkovič (1826–1890) Florián Klimkovič (1831–1907) |
| Odkazy | |
| Commons |  Vojtech Klimkovič |
Vojtech Klimkovič (maď. Klimkovics Béla; * 22. marec 1833, Košice – † 10. február 1885, Košice) bol slovenský maliar a ilustrátor.
Život a dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý maliar z rodiny bol jeho dedko Florián Klimkovič. Vojtech Klimkovič bol azda najvýznamnejším výtvarným umelcom svojej rodiny. Jeho otec Ignác Klimkovič (1800 – 1852) bol slovenský maliar a sochár.[1] Vojtechovi bratia František (1826 – 1890) a Florián (1831 – 1907) boli aj umelcami a zaslúžili sa o založenie Hornouhorského múzejného spolku. Z toho vzniklo múzeum v Košiciach (dnes Východoslovenské múzeum) a najprv Vojtech, neskôr jeho brat Gabriel (1833 – 1891) stáli na čele múzea.[2]
Vojtech pomáhal najprv staršiemu bratovi Floriánovi a otcovi pri maľovaní oltárnych obrazov. V začiatkoch tvorby prekonal dobový romanticko-idealizujúci výtvarný názor a priklonil sa k tematike všedného života. V ďalšom vývoji však smeroval k nadnesenej romantike. Venoval sa i sakrálnej maľbe a náučnej ilustrácii. Jeho oltárne obrazy nájdeme v kostoloch v Držkovciach, Toryse, Košických Hámroch, Kokošovciach, Smolníku a v ďalších východoslovenských dedinách. Už v mladom veku sa prejavil ako zdatný portrétista a tieto svoje vlohy si doplnil vzdelaním na Viedenskej akadémií v roku 1855. Neskôr sa vrátil do rodných Košíc, kde bol učiteľom a kde pod jeho vedením študovali Ľudovít Čordák a Július Bencúr. V roku 1872 spolu s bratmi založil Hornouhorský mestský spolok, z ktorého sa zrodilo múzeum. Vojtech Klimkovič bol v rokoch 1876 – 1885 jeho riaditeľom. Mal vyvinutý pozorovací talent a cit pre detaily života, čo sa odrazilo na jeho kresbách i maľbách. Cenné sú aj jeho litografie zachytávajúce Košice v 50. rokoch 19. storočia. Hoci ním rodinná maliarska tradícia vymrela, zachoval jej odkaz vychovaním mnohých kvalitných výtvarníkov, ktorí svojím dielom presiahli hranice Košíc.[3] Je po ňom pomenovaná Klimkovičova ulica v Košiciach a v Bratislave (mestská časť Dúbravka).
Diela (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Adam a Eva
- Cestujúci na železnici
- Kováčska dielňa
- Slováci z Pohorelej
- Hudci vo fujavici
- Hlava stareny
- Ženy pri rieke
- Interiér šlachtickeho sídla
- Erb Klimkovič
- Zrúcanina čárdy
- Muž zabíjajúci hada
- Pri božích mukách
- Pohlad na Košice
- Pastier so ženou
- Vahadlová studňa na konci dediny
- Autoportét Vojtech Klimkovič
- Svätý Štefan, kráľ uhorský – oltárny obraz v Košiciach
- oltárne obrazy v Držkovciach, Toryse, Košických Hámroch, Kokošovciach, Smolníku a v ďalších kostoloch
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ignác Klimkovič [online]. Web umenia.sk, [cit. 2018-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Klimkovič Vojtech (1833–1885) [online]. encyklopediapoznania.sk, [cit. 2018-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Pred 185 rokmi sa narodil Vojtech Klimkovič [online]. Okres Pohorelá, 2018-03-22, [cit. 2018-03-29]. Dostupné online. Archivované 2018-03-30 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojtech Klimkovič
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Profil a diela autora v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie
- Záznam o narodení a krste v matrike; pokrstený ako Adalbertus Klinkovics