Vojtech Zamarovský

Vojtech Zamarovský
slovenský spisovateľ
Narodenie	5. október 1919 Trenčín, Česko-Slovensko
Úmrtie	26. júl 2006 (86 rokov) Praha, Česko
Podpis
Odkazy
Commons	Vojtech Zamarovský
Biografický portál

Rodový erb

JUDr. Vojtech Zamarovský (* 5. október 1919, Trenčín – † 26. júl 2006, Praha) bol slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva. Ku koncu života žil v Prahe.

Životopis

Pochádzal zo starej zemianskej rodiny pôvodom zo Zamaroviec pri Trenčíne (Zamaróczy de Zamarócz). Jeho otec bol kominárskym majstrom, ale pôsobil ako predseda okresného živnostenského spoločenstva v Trenčíne. Vojtech Zamarovský získal vzdelanie na gymnáziu v Trenčíne a po maturite v roku 1938 odišiel študovať do Prahy na Vysokú školu obchodnú a o rok neskôr prešiel na právnickú fakultu Slovenskej univerzity do Bratislavy (promoval v roku 1943), pričom diaľkovo vyštudoval aj Vysokú školu obchodnú, ktorú navštevoval tak v Bratislave, ako aj v Prahe. Za slovenského štátu bol členom akademického klubu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Po ukončení štúdia pracoval v Slovenskej národnej banke, na Povereníctve priemyslu v Bratislave, od roku 1946 na Úrade predsedníctva vlády v Prahe a od roku 1951 v Štátnom plánovacom úrade.

V roku 1947 sa stal členom komunistickej strany. V roku 1952 bol zo strany vylúčený. Dôvodom mala byť jeho zamlčaná ľudácka minulosť. V roku 1953 z politických dôvodov musel odstúpiť z postu na úrade a zamestnal sa ako administratívny pracovník vo vydavateľstve Státní nakladatelství krásné literatury v Prahe. V tomto čase začal aj prekladať odborné texty a beletriu. Po roku 1956 sa venoval už len prekladateľstvu a neskôr tiež písaniu a vydávaniu vlastných diel. Od roku 1959 bol na voľnej nohe, písal knihy a prekladal.

Ku koncu života žil v Prahe. 26. júla 2006 zomrel v Prahe po dvoch mesiacoch v kóme. Na sklonku života trpel Parkinsonovou chorobou.

Ocenenia

• V roku 1996 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
• V roku 1995 Slovenská televízia vyrobila o Vojtechovi Zamarovskom dokumentárny film v rámci cyklu Portréty – Vojtech Zamarovský /scenár Drahoslav Machala, réžia Fedor Bartko/. Film bol ocenený cenou – Telemúza.

• Je nositeľom čestného uznania Veľvyslanec helenizmu za rok 2006, ktoré udeľuje prefektúra Atén. V Bratislave je po ňom pomenované kníhkupectvo.
• V roku 2006 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

Kontroverzia

V júli 2007 o ňom vyšiel v denníku SME článok, v ktorom ho obvinili z dlhoročnej spolupráce s ŠtB (od roku 1962 pod krycím menom Belo a od roku 1977 s krycím menom Závoj) a tiež, že v roku 1944 po vypuknutí SNP vstúpil do pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. V tejto kauze sa ho zastal historik a publicista Pavel Dvořák, ktorého reakciu na článok denník odmietol uverejniť v plnom znení a napokon vyšla v týždenníku Život. Dvořák vyvracia posmrtné obvinenia autentickými svedectvami o tom, že rodina Zamarovského i V. Zamarovský osobne chránili a skrývali pred rokom 1944 i od jesene 1944 do oslobodenia, viacerých slovenských Židov.

Tvorba

Jeho prvé práce zahŕňali odborné ekonomické práce, články, recenzie, doslovy a štúdie. Jeho prvá kniha vznikla na podnet vydavateľstva Mladé letá ako historický cestopis po Mezopotámii, starovekom Egypte a Grécku. Vďaka štúdiu umeleckých pamiatok a stavieb postupne vznikali i ďalšie historické náučné diela o starovekých kultúrach. Tým dal podnet na vznik nového žánru v slovenskej literatúre – literatúre faktu. Vo svojich dielach sa venoval viac opisu vzniku historických pamiatok ako ich suchému popisu, pričom kládol väčší dôraz na estetickú stránku než na poznávací aspekt svojich kníh. Okrem poznávania architektonických a umeleckých diel sa venoval i starovekej mytológii, histórii objavov a životným osudom archeológov (Heinrich Schliemann). Každá jeho kniha okrem zaujímavej časti dejín a pútavého príbehu prináša i množstvo historických faktov podaných s veľkou zručnosťou, takže i suchopárne fakty sa v jeho dielach stávajú zaujímavou históriou.

Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z angličtiny, francúzštiny, latinčiny a nemčiny a spolupracoval na viacerých televíznych dokumentoch o staroveku.

Napísal 14 kníh (okrem prvej boli všetky písané v slovenčine i češtine) preložených do pätnástich jazykov v celkovom náklade cez dva milióny výtlačkov a jeho dielo sa stalo najznámejším populárno-náučným dielom o starovekej histórii v slovenskom i českom jazyku.

Diela

• 1960 – Za siedmimi divmi sveta, opis starovekých pamiatok a príslušných kultúr
• 1961 – Utopisti
• 1961 – Za tajemstvím říše Chetitů (Za tajomstvom ríše Chetitov), pocta Bedřichovi Hroznému, českému bádateľovi, ktorý ako prvý rozlúštil systém chetitského písma (preto bola kniha napísaná najprv v češtine)
• 1962 – Objavenie Tróje, dejiny archeologických vykopávok v Tróji a vysvetlenie starogréckej epiky a mytológie
• 1966 – Na počiatku bol Sumer, dejiny Sumerov
• 1969 – Bohovia a hrdinovia antických bájí, slovník antickej mytológie
• 1971 – Dejiny písané Rímom, politické, filozofické, kultúrne aj právne dejiny Rímskej ríše od pádu Tróje a založenia Ríma až po rozpad Rímskej ríše
• 1974 – Grécky zázrak, dejiny starovekého Grécka
• 1975 – Gilgameš, literárne spracovanie sumerského eposu o Gilgamešovi
• 1977 – Ich veličenstvá pyramídy, o egyptských pyramídach
• 1978 – Vzkriesenie Olympie, dejiny Olympijských hier
• 1981 – Aeneas, spracovanie eposu od Vergília Mara
• 1986 – Bohovia a králi starého Egypta, dejiny starovekého Egypta
• 1987 – Sinuhet, príbeh Egypťana Sinuheta
• 1992 – Návrat do staroveku, veľké civilizácie staroveku, 13-dielny televízny seriál STV

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojtech Zamarovský