Volebný systém v Maďarsku

Od roku 2012 bol tu popisovaný systém podstatne zjednodušený, zmiešaný volebný systém síce zostal, ale voľby sa konajú už len jednokolovo a volí sa 199 poslancov.

Maďarský volebný systém je zmiešaný volebný systém, tvoria ho prvky pomerného volebného systému a prvky väčšinového volebného systému. Bol prijatý v roku 1989, hneď po páde komunistického režimu, ako výsledok vyjednávania medzi reformovanou komunistickou stranou a vtedajšou opozíciou.

Znaky väčšinového pozostávajú v tom, že časť poslancov, 176 poslancov, je volená v jednomandátových obvodoch väčšinovým systémom. Menšia časť 152 poslancov je volená v 20tich viacmandátových obvodoch (19+1), ktoré kopírujú administratívne členenie krajiny z uzavretých lokálnych kandidátok. V týchto obvodoch sú mandáty rozdeľované proporčne, pričom volebná klauzula je nastavená na 5 percent v danom obvode. Počet mandátov v jednotlivých obvodoch je rôzny, od 4 po 28. Mená zvyšných (minimálne) 58 poslancov sú známe až po prerozdelení tzv. kompenzačných kresiel. Tie sú rozdelené na základe množstva hlasov, ktoré prepadli (nevyprodukovali kreslo) v oboch „vrstvách“ volebného procesu. Sú rozdelené v jedinom celoštátnom volebnom obvode pri 5 percentnom volebnom kvóre z jednej celoštátnej uzavretej kandidátky. To znamená, že stranícke kandidátky na regionálnej a celoštátnej úrovni sa líšia. Počet kompenzačných kresiel sa ešte zvykne po ukončení oboch kôl zmeniť.

Samotné voľby prebiehajú v dvoch kolách, pričom druhé kolo nasleduje dva týždne po prvom. V prvom kole má každý volič k dispozícii dva hlasy. Jeden pre kandidáta v jednomandátovom obvode v mieste jeho bydliska. Druhý hlas dáva volebnej kandidátke tej-ktorej strany vo viacmandátovom obvode.

Prvé kolo

Potom čo sa uzavrú volebné miestnosti v prvom kole, vypočítajú sa hlasy pre prvú a druhú „vrstvu“ voľby mandátov.

Voľba v jednomandátových obvodoch, kde voličská účasť nedosiahla 50 percent oprávnených voličov, sa považuje za neplatnú. V takom prípade všetci kandidáti pokračujú do druhého kola. V prípade, že voličská účasť prekročila polovicu oprávnených voličov, ale žiaden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu voličských hlasov, do druhého kola pokračujú prví traja a každý, kto získal viac ako 15 percent hlasov v danom obvode. V prípade, že jeden z kandidátov získal nadpolovičnú väčšinu hlasov, získava mandát a ďalšie kolo sa v tomto obvode nekoná. Druhé kolo vo viacmandátových obvodoch sa koná len tam, kde volebná účasť v prvom kole nepresiahla polovicu. Pokiaľ ju prekročila, hlasy sa prerozdelia podľa kandidátok v danom obvode.

Druhé kolo

Z predchádzajúcich viet je zrejmé, že druhé kolo sa koná len v určitých volebných obvodoch. Vo všeobecnosti v tých, kde volebná účasť nepresiahla 50 percent. To platí bez zvyšku pri viacmandátových obvodoch, pri jednomandátových sa voľby opakujú aj v prípade, keď volebná účasť prevýšila túto hranicu, žiaden kandidát však nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov.

Po skončení druhého kola sa hlasy rozdelia nasledovne: kreslá v jednomandátových obvodoch, kde volebná účasť nedosiahla 25 percent, alebo prví dvaja kandidáti získali rovnaký počet hlasov, zostanú prázdne a prejdú medzi kompenzačné kreslá. Všetky ostatné kreslá v jednomandátových obvodoch získajú kandidáti s najväčším množstvom získaných hlasov. Vo viacmandátových obvodoch, kde voličská účasť neprekročila 25 percent, nezískava mandáty žiadna strana a kreslá sú priradené ku kompenzačným mandátom. Tam, kde voličská účasť prekročila túto hranicu, sú mandáty rozdelené medzi strany, ktoré prekročili hranicu 5 percent hlasov v rámci obvodu.

Aby mohla strana získať kompenzačné kreslá, musí taktiež prekročiť hranicu piatich percent v celoštátnom meradle. Prerozdeľuje sa suma zvyšných hlasov vo viacmandátových obvodoch plus suma hlasov pre kandidátov tej-ktorej strany v jednomandátových obvodoch.

Delenie hlasov

176 poslancov vzíde z rovnakého počtu volebných obvodov. Kandidovať môže ktokoľvek, kto získa 750 podpisov od voličov vo svojom obvode. V prvom kole volieb ide kandidátom o dosiahnutie absolútnej väčšiny, v druhom im stačí len jednoduchá väčšina hlasov. Hlasy, ktoré „prepadnú“, sa následne pridajú ku kompenzačným kreslám. Model väčšinového volebného systému, v ktorom kandidátovi stačí k získaniu mandátu v druhom kole len jednoduchá väčšina hlasov, sa nazýva väčšinovopluralitný.

Pri viacmandátových obvodoch je to trochu komplikovanejšie. Tam, kde účasť presiahla 50 percent zúčastnených voličov, sa mandáty prerozdelia na základe špeciálnej verzie Hagenbach-Bischoffovej formuly, s pomocou metódy najväčšieho zostatku, medzi lokálne uzavreté kandidátky politických strán, ktoré prekročili hranicu piatich percent voličských hlasov. Volebný zákon vylučuje pridelenie zvyškových kresiel, pokiaľ počet neprerozdelených hlasov pre tú-ktorú stranu neprekračuje dve tretiny kvocientu vypočítaného v danom obvode. Tento postup je známy pod pojmom „limit dvoch tretín“. Vedie to k tomu, že veľké množstvo kresiel prejde ku kompenzačným kreslám.

K prerozdeleniu kompenzačných kresiel sa používajú hlasy pre strany, ktoré v celoštátnom meradle prekročili volebnú klauzulu. Hlasy sa rozdeľujú medzi celoštátne uzavreté kandidátky strán, ku ktorým sa pridávajú aj neúspešní/odstúpivší kandidáti strán z jednomandátových obvodov. Použijú sa tu všetky voličské hlasy, ktoré dosiaľ neboli použité pri pridelení poslaneckého kresla. Ku 58 základným kompenzačným kreslám sa pridávajú kreslá z obvodov, kde boli voľby prehlásené za neplatné a kreslá z viacmandátových obvodov, ktoré boli vylúčené, pretože kandidáti nespĺňali „limit dvoch tretín“. Tak sa môže stať, že počet kompenzačných kresiel stúpne až ku 90tim. Tieto hlasy sú rozdelené v jedinom celoštátnom volebnom obvode na základe d'Hondtovej formuly.