Vologaises V.
Vologaises V. (po stredoperzsky Valgaš) bol partský veľkokráľ z rodu Arsakovcov, ktorý vládol v rokoch 191/192 – 207/208. Jeho otcom bol kráľ Vologaises IV., ktorý Partskej ríši vládol viac ako štyridsať rokov, jeho synmi neskorší králi Vologaises VI. a Artabanos IV.
Vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Vologaisova vláda bola z veľkej časti vyplnená zápasom s Rímskou ríšou a priebeh aj vyústenie týchto vojen je prakticky to jediné, čo možno z vtedajšieho diania detailne zrekonštruovať. Konflikt vypukol potom, ako partský kráľ počas občianskej vojny v Ríme (193 – 194) podporoval pretendenta trónu, ktorý nakoniec neuspel (Pescennia Nigra). Napriek tomu, že táto podpora nebola príliš efektívna (Vologaises len sľúbil, že vyzve svojich vazalov, aby Nigrovi pomohli), nový cisár Septimius Severus hneď po ovládnutí impéria podnikol výpravu proti severnej Mezopotámii.
Rímske légie pod cisárovým vedením dobyli roku 195 oblasť Osroéne a Adiabene, a možno by docielili aj ďalšie úspechy, ale revolta Clodia Albina v Galii odvolala Septimia Severa späť na západ. Zatiaľ cisár prijal aspoň víťazné tituly Parthicus Adiabenicus a Parthicus Arabicus, pričom titul Parthicus Maximus vraj odmietol, pretože vojnu s Partami ešte nepovažoval za ukončenú.
Jeho protivník, kráľ Vologaises, zápasil v tom čase s vážnymi problémami. V Iráne prepukli povstania, ktoré sa podarilo len s námahou potlačiť. Hneď potom vypukol konflikt s adiabenským kráľom Narsom, ktorý sa počas Severovej výpravy asi správal príliš prorímsky, čo ho po dobytí Adiabeny stálo život. Kráľovské vojská ho zabili. Naproti tomu Vologaisova výprava do Osroény (proti mestu Nisibis) úplne zlyhala.
Roku 197 začal Septimius Severus, čerstvo ovenčený vavrínmi z víťaznej vojny s Albinom, novú výpravu proti Partom. Jeho oddiely vtrhli pozdĺž Eufratu dovnútra Mezopotámie, dobyli Seleukiu nad Tigridom aj Babylon a potom sa pustili do obliehania partského hlavného mesta Ktésifonu. Tuhý odpor, ktorý im kráľovské jednotky kládli, spôsobil, že mesto obsadili až koncom roku 198.
Po páde Ktésifonu sa cisár aj s vojskom stiahol z partského územia (cestou ešte neúspešne obliehal mesto Hatru západne od toku Tigridu) a krátko nato došlo k rokovaniam o mieri, ktoré vyústili do dohody zaručujúcej Rimanom držbu oblasti Osroéne aj s jej metropolou Nisibis (199/200). Súčasne sa zriadila nová rímska provincia Mesopotamia a sformovali tri légie nesúce názov Parthica.
Je zjavné, že Vologaises V. vyviazol z nebezpečnej situácie pomerne dobre, pretože korektúry hraníc neboli nakoniec príliš významné. Oveľa horšia však bola strata prestíže, ktorej sa voči partskému monarchovi dostávalo zo strany svojich početných vazalov – aspekt, ktorý onedlho po Vologaisovej smrti (207/208) prispel k pádu Partskej ríše.