Preskočiť na obsah

Vráskavec minke

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vráskavec minke
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Balaenoptera acutorostrata
Lacépède, 1804
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vráskavec minke[1] (lat. Balaenoptera acutorostrata) alebo staršie vráskavec malý[2] je najmenší druh vráskavca (Balaenoptera) z čeľade vráskavcovité (Balaenopteridae). Na konci 20. storočia bol od neho ako samostatný druh vyčlenený menší vráskavec antarktický (Balaenoptera bonaerensis) a odvtedy často namiesto bývalého druhu vráskavec minke hovoríme o komplexe druhov vráskavec minke pozostávajúcom z druhov vráskavec minke (Balaenoptera bonaerensis) v užšom zmysle a vráskavec antarktický (Balaenoptera bonaerensis).

Opis (vrátane vráskavca antarktického)

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa po celom svete, okrem východného Stredomoria (pričom vráskavec antarktický sa vyskytuje len na južnej pologuli). Žije v rôznych vodách - na otvorenom mori, v blízkosti ľadových polí, pobreží, fjordov a ústí riek.[3]

Dlhý je 8-10 m, váži 8 - 13 ton. Jeho kostice sú malé (asi 30 centimetrové), pričom na každej strane hornej čeľuste ich má 230-260. Tvarom tela pripomína delfína. Má zahrotenú papuľu, končistú hlavu a záhyb idúci od papule po dva dýchacie otvory umiestnené dosť vzadu za čelom. Má na rozhraní čierneho chrbta a bieleho brucha „dymové“ fľaky. Na prsných plutvách má biely pruh, ktorý môže zasahovať až k hrudi.[3] Vráskavec antarktický však tento biely pruh nemá.

Je to rýchly a obratný plavec, ktorý je schopný prerážať veľké vlny. Nemá žiaden univerzálny rytmus sťahovania. Loví v tesne zomknutých húfoch krilu a rýb. Je málo plachý, takže sa napríklad približuje ku kotviacim lodiam. Mláďa dlhé 3 metre sa mu rodí uprostred zimy, odstavené je po 4 mesiacoch.[3]

Je to menej ohrozený druh.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. Preklad Milan Thurzo; ilustrácie Martin Camm. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2007. 255 s. ISBN 978-80-551-1447-7.
  2. REICHHOLF, J. Cicavce. Bratislava: Ikar. 1996, S. 274 (preklad: P. Lupták)
  3. a b c d BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír. Zviera : obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 80-551-0375-5. S. 165.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]