Preskočiť na obsah

Úzkonosovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Úzkonosovce
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Catarrhini
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Úzkonosovce (lat. Catarrhini; iné názvy pozri nižšie) sú veľký taxón (často infrarad) vyšších primátov (Anthropoidea). Patria sem všetky neamerické druhy vyšších primátov, obyčajne vrátane všetkých ľudí. Základná charakteristika úzkonosovcov je, že majú úzke nosové priehradky.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto taxónu sú: úzkonosovce[1][2], úzkonosé opice[3][4][5], opice úzkonosé[6], úzkonosé primáty[7], úzkonosé[8], zriedkavo úzkonosy[1], vyššie primáty úzkonosé[9]:188, úzkonosce[9]:188, opice Starého sveta[6][10]:317, starosvetské opice[10]:319[11], zriedkavo katarrhinné opice[12], zriedkavo vyššie primáty.

Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: Catarrhini[1][13]; staršie: Catarhini[3], Catarrhina[14], Catarhina[15], Catarhinae[13], Simiae catarrhinae[13], Katarrhini[16], Katarhini[17], Katarrhina[18], Katarhina[19], Catarrhiniformes [alebo Katarrhiniformes] [20], Eopitheca[13], Heopitheci[13], Simiae[21].

McKenna a Bell 1997 tento taxón označujú ako nadčeľaď Cercopithecoidea (po slovensky mačiakoidovce[1]/mačiakoidné[9]) v širšom zmysle.[13]

Historicky (na začiatku 19. storočia) sa tento taxón občas označoval ako čeľaď Hominidae (po slovensky dnes hominidi/človekovité/hominidné[9]:33, 189 alebo ľudia[22]); táto čeľaď je dnes definovaná oveľa užšie, čiže tvorí len malú časť úzkonosovcov.[23]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné telesné znaky úzkonosovcov sú:

  • úzky nos, ktorý má tenkú nosovú priehradku a ktorého nosové otvory smerujú vpred alebo nadol,
  • výrazné nadočnicové oblúky,
  • kostený vonkajší zvukovod,
  • dva črenové zuby,
  • u arbikolných druhov (čo je väčšina úzkonosovcov) sú predné končatiny nápadne dlhé, u druhov prispôsobených životu na zemi sú predné končatiny skoro rovnako dlhé ako zadné končatiny,
  • palec prednej končatiny je vždy výrazne protistojný (oponentný),
  • na prstoch sú prítomné nechty (namiesto pazúrov),
  • chvost máva rôznu dĺžku, niekedy úplne chýba, a vždy je nechytavý,
  • sedacie vankúše sú pri niektorých druhoch vyvinuté, niekedy sú nápadne sfarbené,
  • skrótum je vyvinuté.

Úzkonosovce sú väčšinou všežravci. Sú aktívne počas dňa. Častý je zreteľný pohlavný dimorfizmus. Žijú v skupinách s rôznou úrovňou organizácie. Majú menštruačný cyklus. Rodia pravidelne jedno mladé. [2][3]

Pozri aj charakteristiku vyšších primátov v článku vyššie primáty.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsah taxónu

[upraviť | upraviť zdroj]

Základný rozsah taxónu úzkonosovce vidno napr. v nižšie uvedenom systéme.

Rozsah úzkonosovcov sa môže meniť pokiaľ ide o (ne)zahrnutie niektorých vývojovo primitívnych vyhynutých taxónov. Konkrétne môžu úzkonosovce v závislosti od autora (a doby písania textu) zahŕňať alebo nezahŕňať niektoré alebo viaceré z nasledujúcich taxónov: †eosimiasovité (Eosimiidae), †oligopitekovité (Oligopithecidae), †Proteopithecidae, †parapitekovité (Parapithecidae), †amfipitekovité (Amphipithecidae). Nadčeľaď †propliopitekoidovce (Propliopithecoidea) sa síce skoro vždy uvádza ako súčasť úzkonosovcov, ale napr. Benton 2014 ju uvádza ako sesterský taxón úzkonosovcov. Podrobnosti a zdroje pozri napr. v prehľade systémov uvedenom v článku vyššie primáty.

Rozsah úzkonosovcov sa tiež môže meniť pokiaľ ide o (ne)zahrnutie taxónov príbuzných s ľuďmi:

  • V kapitole Názvy uvedené slovenské názvy (napr. úzkonosé (opice), opice Starého sveta), a niekedy aj vedecké názvy (spravidla v tvare Catarrhina), sa občas (najmä staršie alebo neformálne) obmedzujú len na nadčeľaď mačiakoidovce (Cercopithecoidea [nie v zmysle McKenna a Bell 1997]) . To vlastne zodpovedá vylúčeniu nadčeľade hominoidovce (Hominoidea) z úzkonosovcov v dnešnom ponímaní (keďže napr. Oligopithecoidea, Propliopithecoidea a Pliopithecoidea z nižšie uvedeného systému boli systémoch obmedzujúcich úzkonosovce na Cercopithecoidea zahrnuté do nadčeľade hominoidovce)[24][25][5][26]. V minulosti boli niekedy hominoidovce vylúčené nielen z úzkonosovcov, ale aj z vyšších primátov - o tom pozri v článku vyššie primáty.
  • Alternatívne bola z taxónu úzkonosovce vylúčená namiesto celej dnešnej skupiny hominoidovce len čeľaď Hominidae (vymedzená tak, že zahŕňa len rody Homo, Australopithecus v širšom zmysle, prípadne aj rody Ramapithecus a Oreopithecus[27]), čiže vyššie primáty (=opice) sa delili na ploskonosovce, úzkonosovce v užšom zmysle a ľudí (Hominidae)[28][3]. Niekedy bola čeľaď Hominidae vylúčená nielen z úzkonosovcov, ale aj z vyšších primátov alebo z primátov alebo zo živočíchov - o tom pozri v článku vyššie primáty.

Vnútorná systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorný systém je v detailoch značne sporný (jednotliví autori viaceré taxóny umiestňujú na odlišných miestach v rámci systému vyšších primátov). Nasleduje ako príklad systém podľa Thurzo 1998[1]:

infrarad úzkonosovce (Catarrhini):

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e Thurzo 1998 (kap. 3) [1]
  2. ↑ a b Catarrhini. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d opice. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  4. ↑ gibonovité. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. ; mačiakovité. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3.
  5. ↑ a b TRNKA, A. Zoológia chordátov - vybrané kapitoly. 2018 [2] S. 89
  6. ↑ a b opice. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 343.
  7. ↑ Dryopithecus. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. ; Propliopithecus. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3.
  8. ↑ LENOCHOVÁ, Mária; NEČAS, Oldřich; DVOŘÁK, František; VILČEK, František; BOHÁČ, Ivan. Biológia pre 1. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 211 s. ISBN 80-08-02318-X. S. 164.
  9. ↑ a b c d THURZO, Milan. Milióny rokov človeka. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 204 s. (Obrázky z prírody.)
  10. ↑ a b Svet živočíšnej ríše : ilustrovaná encyklopédia. Preklad Anna Gutteková. dotlač 1. vyd. Martin : Osveta, 1984. 606 s.
  11. ↑ Deň ošetrovateľom v ZOO. In: Zoo Noviny. Zoo Košice. leto 2018. S. 8 [3]
  12. ↑ Univerzita Komenského v Bratislave. Prírodovedecká fakulta. Anthropologia. [s.l.] : Slovenské pedagogické nakl., 1962. 692 s.
  13. ↑ a b c d e f Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 341 (a nasl.).
  14. ↑ opice. In: Masarykův slovník naučný V. S. 372
  15. ↑ NICHOLSON, Henry Alleyne. A Manual of Zoology for the Use of Students ... , with a General Introduction on the Principles of Zoology. [s.l.] : Blackwood, 1873. 706 s. S. 634.
  16. ↑ MARLE, Walter. Zoologie für das Physikum. [s.l.] : S. Karger, 1917. 114 s. S. 98.
  17. ↑ COHN, Konrad. Kursus der zahnheilkunde. [s.l.] : H. Kornfeld, 1908. 804 s. S. 203.
  18. ↑ MARTIN, Rudolf. Lehrbuch der Anthropologie in systematischer Darstellung mit besonderer Berücksichtigung der anthropologischen Methoden. [s.l.] : G. Fischer, 1957. 2999 s. S. 68.
  19. ↑ WELSCH, Ulrich. Die Altersveränderungen des Primatengebisses. [s.l.] : Akademische Verlagsgesellschaft, 1967. 192 s. S. 6.
  20. ↑ Egon Freiherr von Eickstedt. Rassenkunde und Rassengeschichte der Menschheit. [s.l.] : F. Enke, 1934. 936 s. S. 8, 74.
  21. ↑ VAN VALEN, L. M. The origin of the plesiadapid primates and the nature of Purgaotorius. 1994 [4]
  22. ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 56.
  23. ↑ Gray 1825 [5][nefunkčný odkaz]
  24. ↑ primáti. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok V. Pom – S. Praha : Academia, 1987. 1008 s. S. 99.
  25. ↑ STLOUKAL, Milan; BENEŠ, Josef; DVOŘÁK, Josef; HOMOLA, Jiří; KVASNIČKOVÁ, Dana, ŠMARDA, Jan; TRÁVNIČKOVÁ, Eliana Biológia pre 3. ročník gymnázia. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. 275 s. ISBN 80-08-01411-3. S. 49.
  26. ↑ MARTIN, R. D. Primates. In: Current Biology. Volume 22, Issue 18, 25 September 2012, Pages R785-R790 [6]
  27. ↑ hominídi. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 174.
  28. ↑ THURZO, M.: Pôvod a vývoj človeka. Bratislava: Pedagogický ústav mesta Bratislavy. 1973 (citát: "Opice, ktoré nás vo vzťahu k človeku zaujímajú, rozdeľujeme na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria opice ploskonosé , do druhej skupiny zaraďujeme opice úzkonosé /mačiakovité, gibonovité, orangutanovité/ a dnešného človeka, predstavovaného jediným druhom — Homo sapiens"
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Úzkonosovce&oldid=7929435“