Preskočiť na obsah

Vyškov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vyškov
mesto
Pohľad na Masarykove námestie
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Vyškov (CZ0646)
Obec s rozš. pôs. Vyškov
Poverená obec Vyškov
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 254 m n. m.
Súradnice 49°16′12″S 16°59′35″V / 49,270000°S 16,993056°V / 49.270000; 16.993056
Rozloha 50,40 km² (5 040 ha)
Obyvateľstvo 21 341 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 423,43 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1141
Starosta Ing. Karel Goldemund (ČSSD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 682 01
Miestne časti 14
Zákl. síd. jednotky 30
Katastrálne územie 5
LAU 2 (obec) CZ0646 592889
Adresa mestského
úradu
Masarykovo nám. 1
682 11 Vyškov
E-mailová adresa posta@meuvyskov.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Vyškov
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.vyskov-mesto.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Vyškov (nem. Wischau) je okresné mesto na diaľnici D1, 27 km východne od Brna. Leží takmer uprostred Moravy na rozhraní Drahanskej vrchoviny, Litenčických vrchov a nížiny Hornomoravského úvalu pri rieke Hané v nadmorskej výške 254 m n. m.

Najstaršia pečať

Prvá zmienka o meste pochádza z listiny olomouckého biskupa Jindřicha Zdíka r. 1141. Začiatkom 13. storočia na hrade Vyškove sídlil Jakub úradník kráľa Přemysla Otakara I. V roku 1248 za biskupa Bruna zo Schauenburgu bol Vyškov povýšený na mesto a o niečo neskôr pripadol olomouckým biskupom, ktorým patril až do 19. storočia. V 14. storočí už Vyškov patrí k popredným mestám olomouckého biskupstva.

Husitská doba

[upraviť | upraviť zdroj]

V husitských dobách bol Vyškov, ktorý zachovával vernosť biskupovi, dobytý a spustošený (asi 1427). Za uhorských vojen ho vypálil syn kráľa Jiřího z Poděbrad, Jindřich z Poděbrad. O obnovenie mesta sa najviac zaslúžil olomoucký biskup Protasius (tiež v literatúre uvádzané Tas) Černohorský z Boskovíc v priebehu 2. polovice 15. storočia. V roku 1569 mesto postavilo novú radnicu. V roku 1609 do radnice udrel blesk a následne vybuchol strelný prach v pivnici.

Stavovské povstanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto dobe sa mesto pridáva k vzbúreným stavom 17. augusta 1619. Predstavitelia mesta odovzdali kľúče mesta veliteľovi stavovskej jazdy Ladislavovi Velenovi zo Žerotína. Za mesto mu odprisahali vernosť Jiří Čermák, Melchior Moudrák a Jan Markovský.

V tomto období v rozmedzí rokov 1618 – 1648 bolo mesto dvakrát obsadené Švédmi a pri ich druhom vpáde v roku 1643 celkom vyplienené. Po tomto nájazde klesol počet poddaných na iba 54 obyvateľov. Po skončení Tridsaťročnej vojny boli niektoré dediny na Vyškovsku vyľudnené a žila tu menej ako polovica obyvateľstva. Ako vtedy vyzerala Morava, je zachytené v tzv. prvej lanskej vizitácii z let 1656 – 1675 (prvý poddanský súpis pôdy a usadlíkov). Vyškov spolu so Slavkovom a Bučovicami boli postihnuté z Vyškovska najviac, lebo tu bývali spravidla táboriská prechádzajúcich vojsk.

V 80. rokoch 17. storočia začal vo Vyškove pustošiť mor, ktorý trval až do začiatku 18. storočia. Preto bol v roku 1719 na námestí postavený morový stĺp. Vtedy na mor zomrelo toľko obyvateľov, že sa ich úmrtia ani nezapisovali do matriky. Na konci 17. storočia dosiahol Vyškov veľkého rozkvetu za panovania biskupa Karla II. z Lichtenštejna-Kastelkornu. Vtedy sa Vyškovu hovorilo Moravské Versailles.

Dobová kresba Vyškova z roku 1720

Začiatkom 18. storočia ovládli Vyškov talianski prisťahovalci. V roku 1734 sa zišli na zámku hostia kardinála Wolfganga Hannibala von Schrattenbacha, olomouckého biskupa a miestokráľa neapolského.

V roku 1753 vyhorelo celé mesto vrátane zámku, ušetrené boli iba dva domy pri brnianskej bráne. V roku 1834 boli zbúrané olomoucká i brnianska brána. Druhý obrovský požiar zasiahol Vyškov v máji roku 1917; trval 3 dni a zničil celú tretinu mesta. Za prvej republiky v rokoch 19231925 prebehla elektrifikácia mesta. V roku 1928 bol arcibiskupský zámok predaný zemi Moravskosliezskej a bola v ňom zriadená Zemská hospodyňská škola. V roku 1935 bol v meste vybudovaný vodovod. Vojenská posádka vznikla v roku 1936 a je súčasťou Vyškova dodnes. V priebehu druhej svetovej vojny malo byť mesto Vyškov centrom nemeckého jazykového ostrovča okolo nemeckého vojenského cvičiska a strelnice a malo sa stať centrom kolonizačného pásma tiahnúceho sa naprieč celou Moravou. Za týmto účelom bolo vydané nariadenie o vysťahovaní 33 obcí Drahanskej vrchoviny. Na konci druhej svetovej vojny zasiahli boje Vyškov natoľko, že patril k najviac postihnutým mestám v zemi.

Pohromy a katastrofy mesta

[upraviť | upraviť zdroj]
Po požiari v roku 1917
  • 7. august 1609 – Veľký výbuch v radnici, kedy po polnoci pri veľkej búrke udrel blesk do radničnej veže. Vtedy boli v pivnici uložené 2 tony strelného prachu, ktoré rozmetali výbuchom vežu i dva priľahlé domy.
  • 3. február 1638 – Mohutná víchrica spôsobila v meste mnoho škôd a zborila zámockú kaplnku.
  • Rok 1753  – Obrovský požiar, ktorému podľahol celý Vyškov okrem dvoch domov. Ako podpaľačka bola vtedy upálená 17ročná Viktória Veselá, zamilovaná do tesárskeho tovariša, ktorému podpaľačstvom získavala prácu.
  • 30. august 1814 – Strašná povodeň, kedy 8 dní bez ustania trval silný lejak. Veľká voda vtedy vzala 8 domov a 80 poničila.[2]
  • pondelok 21. mája 1917 – Katastrofálny požiar mesta Vyškova vypukol o 13:30 v Meixnerovom dome na námestí. Oheň bol zdolaný až v stredu 23. mája 1917. V dôsledku tohoto požiaru bol zaznamenaný úbytok obyvateľstva o 730 osôb.[3]
  • nedeľa 22. marca 1931 – Veľká povodňová katastrofa, kedy rieka Haná dosahovala až 4,5 metra (kulminovala okolo polnoci). Túto povodeň spôsobila prietrž mračien sprevádzaná bleskami a krupobitím.[4]

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. 50. rokov Mestskej sporiteľne vo Vyškove 1882 – 1932
  3. Pamätník mestského zboru hasičov 1869 – 1929
  4. Vyškovské noviny 1931 Zvláštne vydanie

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyškov

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vyškov na českej Wikipédii.

Mestá a obce okresu Vyškov

Bohaté MálkoviceBohdalice-PavloviceBošoviceBrankoviceBučoviceDětkoviceDobročkoviceDražoviceDrnoviceDrysiceHabrovanyHeršpiceHlubočanyHodějiceHolubiceHostěrádky-RešovHoštice-HerolticeHruškyHvězdliceChvalkoviceIvanovice na HanéJežkoviceKobeřice u BrnaKojátkyKomořanyKozlanyKožušiceKrásenskoKřenoviceKřižanoviceKřižanovice u VyškovaKučerovLetoniceLovčičkyLulečLysoviceMalínkyMedloviceMilešoviceMiloniceMoravské MálkoviceMouřínovNěmčanyNemochoviceNemojanyNemoticeNesoviceNevojiceNížkoviceNové SadyOlšanyOrloviceOtnicePodbřežicePodivicePodomíPrusy-BoškůvkyPustiměřRačice-PístoviceRadslaviceRašoviceRostěnice-ZvonoviceRousínovRuprechtovRybníčekSlavkov u BrnaSnovídkyStudniceŠaraticeŠvábeniceTopolanyTučapyUhřiceVážanyVážany nad LitavouVelešoviceVyškovZbýšovZelená HoraVojenský újezd Březina