Preskočiť na obsah

Vydra ázijská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vydra ázijská
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Aonyx cinerea
Illiger, 1815

Mapa rozšírenia vydry ázijskej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vydra ázijská alebo vydra malá (Aonyx cinerea) je najmenší predstaviteľ vydier z čeľade lasicovitých. Žije na území južnej, juhovýchodnej a východnej Ázie.[1][2][3][4][5][6]

Vedecké synonymá

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem v súčasnosti platného vedeckého názvu Aonyx cinerea bola vydra ázijská v minulosti opísaná aj pod názvami Amblonyx cinerea (Illiger, 1815), Amblonyx cinereus (Illiger, 1815), Amblonyx horsfieldi, Amblonyx leptonyx a Paronyx cinerea.[2]

Lokálne názvy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hindština: Ud, Ud Bilao, alebo Pani kutta[1]
  • Bengálčina: Čhota Ud, alebo Bhondar[1]

Taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Do rodu Aonyx bola vydra ázijská zaradená po vykonaní DNA testov, ktoré prebehli v rokoch 1998 a 2003. Pri testoch sa zistilo, že vydra ázijská je blízko príbuzná africkým vydrám a to konkrétne vydre konžskej a vydre africkej, ktoré sú zaradené do spomínaného rodu.[3] Keďže rod Aonyx bol opísaný skôr, ako rod Amblonyx, bola vydra ázijská preradená do tohto rodu.[3]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Dĺžka lebky: 85 - 95 mm[1]

Dĺžka srsti: až 5 - 6 cm[1]

  • Hmotnosť: do 5 kg,[2][3] niekedy aj o niečo viac (2,7 - 5,4 kg)[1][6]
  • Dĺžka života: v zajatí sa dožívajú až 16 rokov[6]

So svojimi rozmermi ide o najmenší druh vydry na svete.[2][3][4]

Sú manuálne veľmi zručné a využívajú predné labky na hľadane potravy (kôrovcov a môkkýšov) medzi skalami, vo vegetácii, alebo v bahne.[3][6] Plavacie blány sú zakrpatené.[1][2][4][6] Pazúre sú krátke čo výrazne zvyšuje obratnosť končatín, ktorá je pre vydru ázijskú dôležitá pri zháňaní potravy.[1][4][6]

Farba srsti je zvyčajne svetlohnedá až hnedá, niekedy aj sivohnedá pričom spodná časť tela je o niečo svetlejšia.[1][4][6] Hrdlo, bočné časti krku a líca sú žltohnedé, niekedy až biele.[1][4][6]

Hlas

[upraviť | upraviť zdroj]

Repertoár hlasových prejavov je široký.[2] Patria sem rôzne pišťavé zvuky ako aj zvuky podobné mačaciemu mňakaniu.[4] Celkovo bolo zaznamenaných až 12 rôznych vokalizácií.[6]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie výskytu je síce veľké, ale zároveň veľmi fragmentované.[1][3]

Siaha od úpätí Himalájí cez južnú a juhovýchodnú Áziu až po Filipíny a Indonéziu na juhu.[1][3][5][6] Žije aj na území východnej Ázie v Číne.[1][4][5][6]

Vyskytuje sa teda v častiach Indie, na území južnej Číny, v Mjanmarsku, v Thajsku, vo Vietname, Laose a Kambodži, v pevninskej časti Malajzie, v Singapure, na Filipínach (Palawan),[4][5] v Bangladéši, v Mjanmarsku, v Bruneji, v Bhutáne a v Nepále.[5]

Z veľkých ostrovov juhovýchodnej Ázie sa vyskytuje na Jáve, Borneu, Sumatre a vo východnej Ázii na ostrovoch Chaj-nan[2][4][5] a Taiwan.[5] Žijú však aj na menších indonézskych ostrovoch ako napríklad Bali, Lombok a Sumbawa v oblasti súostrovia Malé Sundy.[4][5]

Najvyššie počty tohto druhu sa vyskytujú v pevninskej časti Malajzie, v Thajsku a v Indii.[4] Na Srí Lanke je jej štatút v súčasnosti neznámy.[3]

Biotop

[upraviť | upraviť zdroj]

Vydra ázijská sa vyznačuje vysokou schopnosťou adaptácie na životné prostredie, keďže sa vyskytuje od tropických pobrežných oblastí až po horské potoky.[1][3]

Žijú teda v rôznych typoch biotopov, ktoré zahŕňajú napríklad lužné záplavové lesy, jazerá ,potoky, rieky, ryžové polia, mangrovové a iné pobrežné oblasti, kanály, alebo vodné nádrže.[1][3][4][6]

Na väčšej časti územia výskytu zdieľajú biotopy s inými druhmi vydier, pričom ide o vydru riečnu, vydru hladkosrstú a vydru srstnatonosú.[3]

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo všetkých druhov vydier trávi najviac času na súši,[1][2][3] kde trávia viac času než vo vode.[1]

Preferujú plytké vody s dostatkom potravy a s nie veľmi hustou vegetáciou.[3]

Žije v rodinných skupinách,[1][2][3] sústredených okolo dominantného alfa páru.[3] Tieto skupiny čítajú niekedy aj viac ako 20 členov.[1][3][4] Obvyklý počet členov v skupine je však do 10 pričom sa jedná o množiaci sa pár a ich potomkov.[1][4][6]

Sú veľmi sociálne a hravé.[1][6]

Sú aktívne cez deň aj v noci, len počas najteplejších častí dňa vyhľadáva úkryt v tieni,[4] pričom denná aktivita je obvyklejšia, než nočná.[6]

Úkryty si hĺbia v bahnitých brehoch.[1][6] V blízkosti brlohu si hĺbia spoločnú toaletu, ktorú využíva celá skupina.[1]

Občas v závislosti od dostupnosti potravy lokálne migrujú.[1]

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vytvárajú monogamné páry v ktorých ostávajú po celý život.[1][6]

K ovulácii dochádza každých 28 dní pričom samotná ovulácia trvá 3 dni.[6] Pária sa v ktoromkoľvek ročnom období.[6] Gravidita trvá približne 60 dní.[6] Počet narodených jedincov sa môže pohybovať od jedného až do šiestich jedincov, obvykle však mávajú 1 - 2 mláďatá.[1][6]

Samice rodia obvykle dvakrát za rok.[6]

Mláďatá sa rodia málo vyvinuté, slepé a vážia pri narodení okolo 50 gramov.[6] Oči otvárajú približne po 40 dňoch života.[6] Brloh opúšťajú vo veku 10 týždňov,[6] pevnú potravu začínajú prijímať po 80 dňoh života[6] a po troch mesiacoch začínajú aj plávať.[6] Pohlavne dospievajú v 2 - 3 roku života.[1]

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou zložkou potravy vydry ázijskej sú predovšetkým kôrovce a mäkkýše,[3][4][6] ktoré tvoria až 87 % ich stravy.[1] V ďaleko menšej miere konzumujú aj ryby,[1][4][6] obojživelníky a vodné vtáctvo.[1]

Ohrozenie a ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa klasifikácie IUCN patrí k zraniteľným taxónom.[2][3][5]

V rámci CITES klasifikácie je vydra ázijská zaradená do CITES APPENDIX: II.[1]

Populácia sa považuje za klesajúcu.[3][5] Počet dospelých jedincov obývajúcich planétu nie je známy, predpokladá sa však, že ide o menej než 2500 kusov.[1]

Ohrozenie predstavuje predovšetkým strata životného prostredia v dôsledku odlesňovania, pri ktorom zanikajú malé horské riečky a potoky a taktiež poľnohospodárstvo a to predovšetkým rozširovanie čajovníkových a kávovníkových plantáźí.[1][3][5] Ohrozené sú však aj v dôsledku znečistenia vôd na území výskytu a v neposlednom rade likvidáciou zo strany človeka, keďže v mnohých častiach výskytu ju a vodohospodári považujú za škodnú.[1][3][5] V menšej miere predstavujú ohrozenie aj pytliaci, ktorí lovia vydry ázijské pre srsť, ale aj pre vnútorné orgány, ktoré sa používajú v tradičnej ázijskej medicíne.[1]

Prirodzení nepriatelia neboli zaznamenaní, je však pravdepodobné, že občas padne za obeť hadom, či krokodílom.[6]

Interakcie s človekom

[upraviť | upraviť zdroj]

Vytrhávajú rastliny na ryžových poliach, čo vedie ku konfliktom s pestovateľmi ryže.[6]

Poddruhy

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci druhu sa rozoznávajú tri poddruhy.[2]

Ide o:

  • Aonyx cinerea cinerea (Illiger, 1815)[2]
  • Aonyx cinerea concolor (Rafinesque, 1832)[2]
  • Aonyx cinerea nirnai (Pocock, 1940)[2]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Detail hlavy
    Detail hlavy
  • Nákres labiek vydry ázijskej
    Nákres labiek vydry ázijskej

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak ALFRED, J R.B., RAMAKRISHNA, PRADHAN, M.S.. Validation of Threatened Mammals of India. Kalkata: Zoological Survey of India. 2006. 570 s. ISBN: 8181710851. S. 198 - 201. (anglicky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p biolib.cz
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x otterspecialistgroup.org
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t ecologyasia.com
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l iucnredlist.org
  6. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag animaldiversity.org

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vydra_ázijská&oldid=7929321“