Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa
Súradnice: 50°05′34″S 14°20′02″V / 50,0927°S 14,3339°V
| Vysoká škola politická ÚV KSČ | |
 Budova VŠP v Prahe 6, dnes sídlo FTVS UK | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Poloha | Praha, Česko-Slovensko |
| Rok založenia | 1953 |
| Rok zatvorenia | 1990 |
| Kontaktné údaje | |
| Adresa | José Martího 269/31 Praha 6 – Veleslavín |
Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa[1] (skratka VŠP ÚV KSČ, prezývaná aj „Vokovická Sorbonna“[2][3]) bola stranícka vysoká škola v Prahe v rokoch 1953 – 1990, od roku 1972 s pobočkou v Bratislave.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Škola vznikla rozhodnutím predsedníctva ÚV KSČ z 19. januára 1953.[4] Existovala postupne pod viacerými názvami:
- Vysoká stranícka škola pri ÚV KSČ (1953 – 1961),[5]
- Vysoká stranícka škola – Inštitút spoločenských vied pri ÚV KSČ (1961 – 1965),[6]
- Vysoká škola politická ÚV KSČ (1966 – 1969 a 1970 – 1990),[1][7]
- Vysoká škola politická a sociálna ÚV KSČ (1969 – 1970).[4]
Sídlila v Prahe 6 – Veleslavíne na ulici José Martího 269/31, terajšom sídle FTVS UK.[8] Zanikla k 31. augustu 1990 uznesením 2. schôdze výkonného výboru ÚV KSČ z 27. januára 1990.[4]
Fakulta v Bratislave
[upraviť | upraviť zdroj]
Uznesením predsedníctva ÚV KSČ z 13. marca 1970 bola zriadená Fakulta VŠP ÚV KSČ so sídlom v Bratislave. Výučba sa začala v roku 1972.[4][9] Činnosť fakulty bola ukončená k 31. augustu 1990 súbežne s pražskou centrálou.[4]
Fakulta sídlila v budove Ústredného riaditeľstva štátnych lesov z rokov 1947 – 1950 na rohu dnešnej Staromestskej a Kozej ulice (dnes administratívna budova okresného a krajského úradu).[10][11][9]
V rokoch 1984 – 1987 bol pre účely fakulty postavený luxusný internát na Togliattiho ulici (dnešná Romanova) v Petržalke oproti budove Technopolu, podľa projektu architektov Juraja Luptáka a Rastislava Vacha. Tvorí ho 12-podlažná budova a prízemná časť s kongresovou sálou, telocvičňou a jedálňou. Súčasťou je aj vnútorné átrium, z ktorého sa malo vchádzať do plavárne, knižnice a učební, táto časť projektu však už nebola do Nežnej revolúcie zrealizovaná.[12] Budovu a areál v súčasnosti (2023) vlastní Ministerstvo vnútra SR, pričom slúži ako ubytovňa a sídlo Úradu ochrany ústavných činiteľov a Športového centra polície.[13][14]
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Škola zabezpečovala teoretickú prípravu nomenklatúrnych kádrov[15] a je známa tým, že v očiach verejnosti nemalo tamojšie štúdium veľkú prestíž (odtiaľ aj ironická prezývka „Vokovická Sorbonna“).[2] Podľa Malej československej encyklopédie „plnila funkciu najvyššej straníckej politickovýchovnej a vzdelávacej inštitúcie pre straníckych pracovníkov a súčasne zabezpečovala prípravu vedeckých kádrov strany v oblasti marx.-len. a spoločenských vied.“[7]
Bolo možné získať tu titul RSDr. („doktor sociálno-politických vied“; pôvodne podľa zákonného opatrenia 92/1966 Zb. „doktor sociálnopolitických náuk“).[16] Titul však nemal veľkú akademickú váhu[2] a postupom času v Československu zľudovelo množstvo jeho posmešných označení ako „rozhodnutím strany doktor“, „robotnícky sranda doktor“, „rychle snadno doktor“, „rozum strana darovala“, „rerum srandarum doctor“ a pod.[17][18]
Jan Komenda (* 1946), niekdajší „uvoľnený predseda“ OV SSM v Českom Krumlove, popisuje štúdium na VŠP, ktoré začal v roku 1979, ako štvorročné denné štúdium, počas ktorého študenti, ktorí mali rodiny, poberali plat, zatiaľ čo ostatní študenti poberali štipendium. Všetky formy výučby boli údajne povinné (vrátane prednášok), na škole vládol prísny, niekedy až vojenský režim. V danej dobe škola podľa neho disponovala inde nevídaným vybavením.[19]
Jaroslav Čejka (* 1943), niekdajší vedúci oddelenia českého ústredného výboru SSM a neskôr vedúci oddelenia kultúry ÚV KSČ, v knihe rozhovorov Vítězové? Poražení? (s. 65): „Kto prišiel na VŠP, tak doštudovať musel, tam neexistovalo, aby niekoho vyhodili.“
Rektori
[upraviť | upraviť zdroj]- Rudolf Vetiška (1953 – 1963)[20]
- Vilém Nový (1963 – 1968)[21]
- Milan Hübl (1968 – 1969)[22]
- Jan Fojtík (1969)[23][24]
- Václav Kvěš (1969 – 1983)
- Ladislav Novotný (od 1983)[25]
Vyučujúci
[upraviť | upraviť zdroj]Na škole pôsobilo v závere jej existencie 284 učiteľov, z toho 34 profesorov, 91 docentov, 15 DrSc. a 172 CSc. Na bratislavskej fakulte pôsobilo z tohoto počtu 102 učiteľov (11 profesorov, 31 docentov, 3 DrSc., 61 CSc.).[4]
Vybraní vyučujúci:
- prof. PhDr. Vítězslav Rzounek, DrSc., literárny kritik, komunistický ideológ a neskorší predstaviteľ komunistických represií na FF UK (na VŠP vyučoval od roku 1954)[26]
- prof. František Havlíček, DrSc., vedúci Katedry dejín Komunistickej strany Sovietskeho zväzu [27]
Vybrané publikácie VŠP z fondu Národnej knižnice v Prahe
[upraviť | upraviť zdroj]- Ilja Mráček: Vnitropodnikové chozrasčotní řízení v zemědělsko-potravinářském komplexu a sociální politika v zemědělství (1984)
- Jan Sucháček: Teoretické souvislosti prohlubování boje za mír, socialismus a sociální pokrok v současné etapě soudobé epochy (autoreferát kandidátskej dizertácie, 1989)
Vysoké školy s podobnými názvami
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoká škola politická a sociálna (založená 1945, postupne rušená od roku 1949) [o podobnom názve „Vysoká škola politická a sociálna ÚV KSČ“ pozri vyššie]
- Vysoká škola politických a hospodárskych vied (1949 – 1952/1953) [z jej hospodárskej fakulty vznikla dnešná Vysoká škola ekonomická v Prahe ]
- Slobodná škola politických náuk (novinárska škola, založená v roku 1928)[28]
- Vysoká škola politických a spoločenských vied (=Academia Rerum Civilium – Vysoká škola politických a společenských věd, s.r.o.) (od roku 2003)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Zákonné opatrenie Predsedníctva národného zhromaždenia č. 7/1966 Zb. o Vysokej škole politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1966-02-02, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c Vysoká škola politická ÚV KSČ v Praze. In: NEŠPOR, Zdeněk R.. Sociologická encyklopedie [online]. Praha: Sociologický ústav AV ČR, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ HELIKAR, Ivo. „Vokovická Sorbonna“ dávala tituly soudruhům, jsou stále platné. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-11-21. Dostupné online [cit. 2023-03-07].
- ↑ a b c d e f g DINUŠ, Peter. Vysoká škola politická ÚV KSČ. Studia Politica Slovaca (Bratislava: Ústav politických vied SAV : VEDA), 2008, roč. 1, čís. 2, s. 14 – 32. Dostupné online. ISSN 2585-8459.
- ↑ Vládne nariadenie č. 97/1953 Zb. o Vysokej stranníckej škole pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa. [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1953-11-27, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Zákonné opatrenie Predsedníctva národného zhromaždenia č. 86/1961 Zb. o Vysokej straníckej škole – Inštitúte spoločenských vied pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1961-08-09, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ a b Vysoká škola politická. In: Malá československá encyklopedie. Praha : Academia.
- ↑ URLICH, Petr. Slavné stavby Prahy 6. Praha : Foibos, 2009. 299 s. ISBN 978-80-87073-14-8.
- ↑ a b Noc v archíve : Vysoká škola politická ÚV KSČ v Bratislave [online]. Bratislava: STV, 2009, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ OHRABLO, František. K 100. výročiu narodenia prof. Ing.arch. Štefana Lukačoviča čestného člena SKSI : Celoživotné dielo Štefana Lukačoviča a jeho prínos pre slovenskú architektúru a staviteľstvo. [online]. Trnava: Regionálne združenie SKSI, 2013, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov. In: Register modernej architektúry OA HÚ SAV [online]. Bratislava: Historický ústav SAV, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Objekty Petržalky z rokov 1973 – 1989 [online]. Bratislava: Miestna knižnica Petržalka, [2016], [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ ONDERA, Peter. Ažaltovičov odbor: neschopnosť včas odpovedať na jednoduché otázky!. 24hodin, 2005-12-16. Dostupné online [cit. 2023-03-07].
- ↑ SITA. Ochrankári majú nové vlastné sídlo v Petržalke. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-07-25. Dostupné online [cit. 2023-03-07]. ISSN 1335-4418.
- ↑ RŮŽIČKA, Daniel. Komunistická strana Československa (KSČ) : stranické orgány : Vysoká škola politická ÚV KSČ [online]. totalita.cz, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Zákonné opatrenie Predsedníctva národného zhromaždenia č. 92/1966 Zb. o priznávaní titulov absolventom Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1966-11-24, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ PIŠKO, Michal. Majú školu KSČ, titul vystavujú dodnes. Červení doktori idú do volieb. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-10-15. Dostupné online [cit. 2023-03-07]. ISSN 1335-4418.
- ↑ MERTLÍK, Vladimír. Vladimír Mertlík: Jak pochopit filosofii čučche podle Procházkové, Foldyny a Mynáře. Reflex (Praha: Czech News Center), 2020-09-14. Dostupné online [cit. 2023-03-07]. ISSN 0862-6634.
- ↑ URBÁŠEK, Pavel; VANĚK, Miroslav, a kol. Vítězové? Poražení? : Životopisná interview : Díl 2 : Politické elity v období tzv. normalizace. Praha : Prostor, 2005. 831 s. ISBN 978-80-7260-141-7. S. 343 – 344.
- ↑ Vetiška Rudolf. In: Nejvyšší funkcionáři Komunistické strany 1945 – 1989 [online]. cibulka.net, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2022-09-22 z originálu.
- ↑ Nový Vilém. In: Nejvyšší funkcionáři Komunistické strany 1945 – 1989 [online]. cibulka.net, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2022-09-22 z originálu.
- ↑ VLČEK, Tomáš. Milan HÜBL [online]. totalita.cz, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ VLČEK, Tomáš. PhDr. Jan FOJTÍK, Csc. [online]. totalita.cz, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Fojtík Jan. In: Nejvyšší funkcionáři Komunistické strany 1945 – 1989 [online]. cibulka.net, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2022-09-22 z originálu.
- ↑ Novotný Ladislav. In: Nejvyšší funkcionáři Komunistické strany 1945 – 1989 [online]. cibulka.net, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2022-09-22 z originálu.
- ↑ Vítězslav RZOUNEK. In: BLAŽÍČEK, Přemysl. Slovník české literatury po roce 1945 [online]. Praha: Ústav pro českou literaturu AV ČR, 1998, rev. 2006-10-17, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Deset stupňů ke zlaté – Historie československo-sovětského přátelství [online video]. YouTube, 2012-08-10, [cit. 2023-03-07]. Čas 00:56 – 01:05. Dostupné online.
- ↑ Politika a věda (zborník). Praha, 1938.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DINUŠ, Peter. Vysoká škola politická ÚV KSČ. Studia Politica Slovaca (Bratislava: Ústav politických vied SAV : VEDA), 2008, roč. 1, čís. 2, s. 14 – 32. Dostupné online. ISSN 2585-8459.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Doktor sociálno-politických vied
- Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska
- Večerná univerzita marxizmu-leninizmu
- Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda (Praha)
- Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda (Bratislava)
- Vysoká škola Zboru národnej bezpečnosti
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Po piatich rokoch VŠ politickej ÚV KSČ – dobová reportáž z bratislavskej pobočky z roku 1976 v relácii Noc v archíve STV (2009; archív)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vysoká škola politická ústředního výboru Komunistické strany Československa na českej Wikipédii.