Vysoká (Vsetínske vrchy)
| Vysoká | |
| vrch | |
 Vysoká
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Zlínsky kraj |
| Okres | Vsetín |
| Obce | Horní Bečva, Velké Karlovice |
| Časť | Východosoláňský hřbet |
| Pohorie | Hostýnsko-vsetínska hornatina |
| Podcelok | Vsetínske vrchy |
| Povodia | Bečva, Ostravice |
| Nadmorská výška | 1 024,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°24′14″S 18°21′40″V / 49,404°S 18,3611°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z rázc. Třeštík
|
  | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoká (1 024,2 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Hostýnsko-vsetínskej hornatiny v Česku. Leží nad obcou Horní Bečva, približne 15 km východne od Rožnova pod Radhoštěm.[2] Na vrchole sa nachádza turistický prístrešok a na severných svahoch vo výške 940 m n. m. pramení Rožnovská Bečva.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti Hostýnsko-vsetínskej hornatiny, v geomorfologickom podcelku Vsetínske vrchy a časti Východosoláňský hřbet.[3] Vrch leží na území Zlínskeho kraja, v okrese Vsetín a zasahuje na katastrálne územie obcí Horní Bečva a Velké Karlovice. Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Horní Bečva a juhozápadne ležiace Velké Karlovice, severovýchodne sa nachádza Bílá a juhovýchodne Makov.[4] Oblasť je súčasťou CHKO Beskydy.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vysoká leží v blízkosti česko-slovenskej hranice, v hrebeni, ktorý vedie z Bumbálky západným smerom na Polanu (937 m n. m.). Severne sa nachádza Kněhyně (1 257 m n. m.), Smrk (1 276 m n. m.) a Lysá hora (1 328 m n. m.), východne Konečná (865 m n. m.), Čarták (953 m n. m.), Polianky (881 m n. m.), Beskydok (953 m n. m.) a Kykula (926 m n. m.), južne Hričovec (1 060 m n. m.), Lemešná (950 m n. m.), Veľký Javorník (1 072 m n. m.), Stratenec (1 055 m n. m.) a Miloňová (845 m n. m.) a západne Boráčina (762 m n. m.), Polana (937 m n. m.), Jezerné (836 m n. m.) a Radhošť (1 129 m n. m.).[2] Južné svahy odvodňujú prítoky Vsetínskej Bečvy, severné sú prameniskom Rožnovskej Bečvy (povodie Moravy) a voda zo severovýchodných odteká do rieky Ostravice v povodí Odry.[2] Vrcholom prechádza značená turistická trasa.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý lesný porast vrcholu[4] neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať najmä okolité Vsetínské vrchy, Moravsko-sliezske Beskydy, Javorníky, Biele Karpaty a Vizovickú vrchovinu, nezriedka však tiež Malú Fatru a Kysucké Beskydy.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej turistickej značke:
- od západu z rázc. Čarták cez Polanu
- od východu z Bumbálky cez rázc. Třeštík
- po
žltej značke cez rázc. Polana:
- od severu z obce Horní Bečva
- od juhu z obce Velké Karlovice[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 11.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Zeměměřický úřad. Geoprohlížeč [online]. ags.cuzk.cz, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online.