Preskočiť na obsah

Vzdelanostná nerovnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nerovnosti vo vzdelaní poukazujú na rozdiely v množstve (stupni vzdelania)[1] a k jeho prístupnosti (sociálnej spravodlivosti) pre akéhokoľvek člena spoločnosti.[2] Faktory, ktoré vzdelanie a jeho prípadné rozdiely ovplyvňujú, bez toho aby obmedzovali samotný prístup ku vzdelaniu, sú napríklad kultúra, politické a štátne usporiadanie, prírodné katastrofy, globalizácia, postihnutie daného jedinca, chudoba, rasa, etnicita, gender,[3] IQ, náboženstvo, spoločenské hodnoty, socioekonomický status a hlavne to, či nie je daná krajina ohrozovaná vojnou.[4]

Najčastejšie príčiny vzniku nerovností vo vzdelaní

[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúci vzdelanie je jeho dostupnosť. V krajinách tretieho sveta je vzdelanie vzácne najmä pre jeho nedostatok, spôsobený malým počtom učiteľov a zároveň dostupných priestorov, kde by sa výuka mohla konať. S tým súvisia aj finančné problémy, hlavne v chudobných krajinách, kde vzdelanie nie je prístupné bezplatne. V krajinách s vysokým počtom kvalitných súkromných škôl je často problém, že sa ku vzdelaniu nedostanú tí najlepší, ale najbohatší. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že dieťa, ktoré pochádza z rodiny, kde väčšina jej členov má vysokoškolský titul, má v budúcnosti väčšie predpoklady na získanie vyššieho vzdelania, ako dieťa z rodiny, kde má väčšina členov len základné vzdelanie. Najnovším fenoménom je taktiež zaraďovanie vysokých, ale aj stredných škôl, do rôznych rebríčkov (kde sú obodované v rôznych kategóriách), ktoré zohrávajú dôležitú úlohu či už pri výbere vzdelávacej inštitúcie, ale aj pri hľadaní zamestnania.

Meranie vzdelanostných nerovností

[upraviť | upraviť zdroj]

Miera vzdelanosti sa určuje pomocou štúdií, ktoré sú koordinované nielen medzinárodnými organizáciami (např. OECD).

PIAAC

[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z projektov zaoberajúcim sa mierou vzdelanosti nesie názov PIAAC (Program for International Assessment of Adulty Competencies).[5] Jeho predchodcami v tejto sfére boli IALS (International Adult Literay Survey), neskôr SIALS (Second International Adult Literay Survey), ktoré nakoniec nahradil práve PIAAC. Dostupné výsledky prieskumu z roku 2013, ktorého sa zúčastnilo 33 štátov, skúmajú funkčnú gramotnosť, čiže schopnosť používať jednotlivé základné zručnosti. V rámci numerickej gramotnosti sú otestované každodenné činnosti, ktoré vyžadujú prácu s číslami, či inou matematickou a priestorovou prácou. Čitateľská gramotnosť overuje schopnosť analýzy textu a pochopenie obsahu informácií. Poslednou testovanou kategóriou sa týka oblasti IT, ktorá sa zameriava na schopnosť používať bežné aplikácie ako editor text, internetový prehliadač, kalkulátor, či iné podobné programy. Najlepšie výsledky dosiahlo Nórsko, Švédsko, Holandsko a Fínsko, pokým na opačnej strane stoja proti ním krajiny ako Poľsko, Írsko a Spojené Štáty.[6]

PISA

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalším významným projektom zaoberajúcim sa touto problematikou je PISA (Programme for the International Student Assessment).[7] Zameriava sa na vzdelanosť detí okolo pätnásteho roku a sústreďuje sa na znalosť čítania, matematiky a vied. Najlepších výsledkov v tomto prieskume dosahuje Shangaj, Čína.[8] Oba projekty PIAAC a PISA sa medzi sebou doplňujú. Pokým PISA overuje čo a ako sa študenti naučili, PIAAC skúma nasledujúce rozvíjanie získaných schopností.

Vývoj a faktory ovplyvňujúce vzdelanostné nerovnosti na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko v súčasnosti patrí medzi krajiny s vysokým pomerom novoprijatých vysokoškolákov, čo ho v porovnaní s inými krajinami radí na najvyššie priečky.[9] Náhly nárast počtu študentov na školách terciárneho stupňa zaznamenáva najmä po roku 1990, kedy sa platy vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie začali výrazne líšiť. Vývoj vzdelanostných nerovností na Slovensku sa značne mení po 2. sv. vojne, kedy mal vznik jednotnej školskej sústavy výrazný dopad na vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva. Napriek tomu, že bolo štúdium bezplatné a povinné, záujem o dlhšie štúdium bolo vďaka platovej nivelizácií minimálne.[10] Mieru vzdelanosti medzi ženami a mužmi v tomto období výrazne ovplyvňuje fakt, že pokým boli muži na trhu práce zamestnávaní najmä v odvetviach ťažkého priemyslu, ženám sa naskytla možnosť uplatniť sa v ľahšom priemysle, čo malo za následok feminizáciu istých odvetví a takisto ich zvyšujúci sa záujem o štúdium na odborných školách. Napriek tomu miera žien s vysokoškolským vzdelaním u starších generácii, reprezentujúce právo toto obdobie, ostáva pomerne nízka. Výrazný nárast žien vo vysokom školstve zaznamenávame u mladších generácii a v porovnaní s mužmi v súčasnosti tvoria väčšiu časť študentov vysokých škôl.[11] Hlavnými faktormi tejto zmeny je postupné upúšťanie od tradičnej úlhoy muža ako hlavného živiteľa rodiny a takisto fakt, že za posledných 20 rokov počet vysokoškolských študentov vzrástol skoro osemnásobne.[12]

Znižovanie vzdealonostných nerovností

[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto oblasti všeobecne neexistujú nijaké samospasiteľné, ľahko presadzujúce a realizovateľné riešenia. Pre vzdelávaciu politiku všeobecne, a najmä pre politiku v oblastí nerovností platí, že pokiaľ opatrenia, pre ktorých realizáciu nie sú vytvorené podmienky (napr. finančné, inštitučné, personálne atď.) končia väčšine neúspešne alebo úspešne len čiastočne. Ďalší dôležitý bod je ten, že ak nie sú opatrenia dostatočne vysvetlené tým, ktorí ich majú aplikovať, môžu byť do značnej miery len málo úspešné.

Riešenie prostredníctvom vzdelávacej politiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Opatrení, ktoré sa priamo zameriavajú na znižovanie nerovností je len veľmi málo, neodhliadnuc o toho, že u nich chýba následné monitorovanie úspešnosti.[13]

V mnohých krajinách, by mala byť rozhodne špecifikovaná rada indikátorov vzdelanostných nerovností, ktorá by sa mala stať pravidelnou súčasťou výročných správ o stave vzdelávacej sústavy. Takisto, by opatrenia vzdelávacej politiky mali byť posudzované z hľadiska potencionálneho dopadu na vzdelanostné nerovnosti.[14] V neposlednom rade by sa mali školám poskytovať aj rôzne podporné nástroje a naučiť ich využívať. Jedná sa najmä o pomocný personál (asistentky, psychológovia, pomocní učitelia, etopedy) a metodickú pomoc (napr. pomôcky umožňujúce individualizovať výuku, či diagnostikovať aktuálnu úroveň žiakov).[15] Samotným žiakom by mali byť dostupní kvalifikovaní poradcovia, ktorí im sprostredkujú potrebné informácie o vzdelanostnej ponuke a pomôcť im s voľbou svojej dráhy. Títo odborníci, by mali tiež posilňovať vzdelanostnú ašpiráciu u žiakov, ktorých nemôže formovať rodina. Poradcovia by mali aktívne vyhľadávať žiakov, ktorí ich pomoc najviac potrebujú, aby neostala k dispozícii len rodinám, ktoré tieto služby samy vyhľadávajú.[16]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Sociologie, Anthony Giddens, revidované Philipem W. Suttonem, první vydání, Těšínské papírny, 2013, strana 788
  2. ↑ nequality in education, Comparative and International Prospectives, David B. Holsinger & W. James Jacob, Comparative Education Research Centre, 2008, strana 5, Dostupné z: http://sociologia.davidjustino.com/wp-content/uploads/2012/05/HOLSINGER2008_inequality_in_education.pdf Archivované 2015-09-06 na Wayback Machine
  3. ↑ Sociologie, Anthony Giddens, revidované Philipem W. Suttonem, první vydání, Těšínské papírny, 2013, strana 760 a 779
  4. ↑ Inequality in education, Comparative and International Prospectives, David B. Holsinger & W. James Jacob, Comparative Education Research Centre, 2008, strana 5, Dostupné z: http://sociologia.davidjustino.com/wp-content/uploads/2012/05/HOLSINGER2008_inequality_in_education.pdf Archivované 2015-09-06 na Wayback Machine
  5. ↑ OECD. Organisation for European Co-ordination and Development: PIAAC (Programme for the International Assessment of Adult Competencies) [online]. [cit. 2014-12-22]. Dostupné z: http://www.oecd.org/site/piaac/
  6. ↑ International Data Explorer: PIAAC by OECD. In: [online]. [cit. 2014-12-22]. Dostupné z: http://piaacdataexplorer.oecd.org/ide/idepiaac/
  7. ↑ OECD. PISA (Programme for International Student Assessment) [online]. [cit. 2014-12-22]. Dostupné z: http://www.oecd.org/pisa/
  8. ↑ OECD. PISA database [online]. [cit. 2014-12-22]. Dostupné z: http://gpseducation.oecd.org/IndicatorExplorer?
  9. ↑ ŠPROCHTA, Branislav - Potančoková, Michaela. Vzdelanie ako diferenčný faktor reprodukčného správania. Bratislava: INFOSTAT, 2010, s. 18. Edícia: Aktá. ISBN 978-80-89398-18-8
  10. ↑ ŠPROCHTA, Branislav - Potančoková, Michaela. Vzdelanie ako diferenčný faktor reprodukčného správania. Bratislava: INFOSTAT, 2010, s. 9. Edícia: Aktá. ISBN 978-80-89398-18-8
  11. ↑ ŠPROCHTA, Branislav - Potančoková, Michaela. Vzdelanie ako diferenčný faktor reprodukčného správania. Bratislava: INFOSTAT, 2010, s. 10. Edícia: Aktá. ISBN 978-80-89398-18-8
  12. ↑ ŠPROCHTA, Branislav - Potančoková, Michaela. Vzdelanie ako diferenčný faktor reprodukčného správania. Bratislava: INFOSTAT, 2010, s. 16. Edícia: Aktá. ISBN 978-80-89398-18-8
  13. ↑ MATĚJŮ, Petr. Nerovnosti ve vzdělání: Od měření k řešení. Vyd. 1. Praha: SLON, 2010, s. 424. Edice studie. ISBN 978-80-7419-032-2
  14. ↑ MATĚJŮ, Petr. Nerovnosti ve vzdělání: Od měření k řešení. Vyd. 1. Praha: SLON, 2010, s. 426. Edice studie. ISBN 978-80-7419-032
  15. ↑ MATĚJŮ, Petr. Nerovnosti ve vzdělání: Od měření k řešení. Vyd. 1. Praha: SLON, 2010, s. 431. Edice studie. ISBN 978-80-7419-032-2
  16. ↑ MATĚJŮ, Petr. Nerovnosti ve vzdělání: Od měření k řešení. Vyd. 1. Praha: SLON, 2010, s. 436. Edice studie. ISBN 978-80-7419-032-2

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MATĚJŮ, Petr. Nerovnosti ve vzdělání: Od měření k řešení. Vyd. 1. Praha: SLON, 2010, s. . Edice studie. ISBN 978-80-7419-032-2.
  • SIMONOVÁ, Natalie. Vzdělanostní nerovnosti v české společnosti: vývoj od počátku 20. století do současnosti. Vydání první. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON), 2011, 179 s. ISBN 978-80-7419-070-4.
  • STRAKOVÁ, Jana, Arnošt VESELÝ, Lucie KELBLOVÁ. DŮM ZAHRANIČNÍ SPOLUPRÁCE. Dovednosti českých dospělých v mezinárodním srovnání: Hlavní zjištění výzkumu OECD PIAAC. OECD Skills Outlook 2013: First Results from the Survey of Adult Skills. 2013, č. 1. Dostupné z: http://www.piaac.cz/attach/vysledky/PIAAC_hlavni_zjisteni.pdf
  • ŠPROCHTA, Branislav - Potančoková, Michaela. Vzdelanie ako diferenčný faktor reprodukčného správania. Bratislava: INFOSTAT, 2010, s. 61. Edícia: Aktá. ISBN 978-80-89398-18-8.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdelanostná_nerovnosť&oldid=7681171“