Werner Herzog
| Werner Herzog | |
| nemecký filmový a operný režisér, producent, scenárista a spisovateľ | |
 Werner Herzog na Benátskom filmovom festivale v roku 2009. | |
| Rod. meno | Werner Stipetić |
|---|---|
| Narodenie | 5. september 1942 (82 rokov) Mníchov, Nemecko |
| Alma mater | Ludwig-Maximilians-Universität München |
| Aktívne roky | 1961 – |
| Rodičia | Dietrich Herzog, Elisabeth Stipetić |
| Manželka | Martje Grohmann (1967 – 1985) Christine Maria Ebenberger (1987 – 1997) Elena Pisetski (1999 – ) |
| Partnerka | Eva Mattes |
| Deti | Rudolf (* 1973), Eva Mattes (* 1980), Simon |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | wernerherzog.com |
| Commons |  Werner Herzog |
Werner Herzog (vlastným menom Werner Stipetić; * 5. september 1942, Mníchov, Nemecko) je nemecký filmový a operný režisér, producent, scenárista a spisovateľ. Známy je svojimi dokumentárnymi a hranými filmami, ktoré často zobrazujú zvláštne kultúrne fenomény ľudstva alebo sú venované jednotlivcom z minulosti so špecifickým osudom alebo charakterom.
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Mníchove nemeckému otcovi Dieterovi Herzogovi a rakúskej matke Elisabeth Stipetić, ktorá mala chorvátske korene. Po odchode z Mníchova sa matka s deťmi stiahla do malej dediny Sachrang v Bavorsku, neďaleko od nemecko-rakúskych hraníc, kde Herzog vyrastal. Starý otec Rudolf Herzog bol pomerne známy znalec antickej gréčtiny a starogréckej literatúry. Ako dieťa zažil aj nedostatok a hlad. Až do presťahovania sa do Mníchova (ako 12-ročný) nevidel ani film, ani televízor. Už v puberte sa však rozhodol, že bude natáčať filmy, často podľa vlastných scenárov. Prvý scenár vytvoril ako 15-ročný. Počas stredoškolského štúdia v Mníchove pracoval v noci v oceliarni ako zvárač, by si zarobil na produkciu vlastných filmov. Na prvom z nich začal pracovať v roku 1961 ako 19-ročný.
Herzog neskôr študoval literatúru a históriu na univerzite v Mníchove a navštevoval aj filmový seminár na Duquesne University v Pittsburghu. Herzog sa objavil aj ako herec vo filmoch svojich kolegov (napr. vo filmoch Wima Wendersa Izba č. 666 alebo Tokyo-Ga). Okrem filmov režíroval v rokoch 1986 – 2000 niekoľko opier (Čarovná flauta, Fidelio, Lietajúci Holanďan, Tannhäuser). Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia režíroval aj tri divadelné hry (v Berlíne, vo Viedni a v Rio de Janeiro). Je tiež autorom 12-tich kníh.
Herzog momentálne žije v Los Angeles[1] a od roku 1999 je jeho treťou manželkou fotografka ruského pôvodu Lena Herzog.
Filmová tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1963 Herzog produkoval svoje krátke, dokumentárne a celovečerné hrané filmy vo vlastnej produkčnej spoločnosti (Werner Herzog Film Production; neskôr mu v produkcii filmov pomáhal mladší brat Lucki Herzog). Ako producent, scenárista a režisér má na svojom konce vyše 50 filmov. Medzi nimi je aj päť hraných filmov, v ktorých hral nemecký herec Klaus Kinski. Režisér často natáčal v extrémnych geografických či klimatických podmienkach, vystavujúc hercov skutočným útrapám, akým čelili protagonisti jeho filmov. Herzogove filmy niektorí kritici zaraďujú k novej nemeckej filmovej vlne, ktorá bola ovplyvnená francúzskou novou vlnou. Jeho filmy získali celý rad ocenení doma a v zahraničí.
Hrdinami Herzogových hraných filmov sú často výnimočné osobnosti, ľudia na okraji spoločnosti alebo zvláštni jednotlivci s výrazným charakterom či duševným postihnutím (najmä vo filmoch Aguirre, hnev boží, Fitzcarraldo a Zelená kobra).
Filmografia (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- 1967 – Signál k životu (Lebenszeichen)
- 1970 – Fata Morgana
- 1970 – Aj trpaslíci začínali ako malí (Auch Zwerge haben klein angefangen)
- 1971 – Krajiny mlčania a temna" (Land des Schweigens und Dunkelheit")
- 1972 – Aguirre, hnev boží (Aguirre, der Zorn Gottes)
- 1974 – Každý za seba a Boh proti všetkým (Jeder für sich und Gott gegen alle, ocenený na MFF v Cannes)
- 1976 – Sklenené srdce (Herz aus Glas)
- 1977 – Stroszek
- 1978 – Upír Nosferatu (Nosferatu, Phantom der Nacht)
- 1979 – Vojcek (Woyzeck)
- 1982 – Fitzcarraldo (cena za réžiu na MFF v Cannes)
- 1984 – Kde snívajú zelení mravci (Wo die grünen Ameisen träumen)
- 1987 – Zelená kobra (Cobra Verde)
- 1991 – Výkrik z kameňa (Schrei aus Stein)
- 1997 – Little Dieter Needs to Fly
- 1999 – Môj najmilší nepriateľ – Klaus Kinski (Mein liebster Feind – Klaus Kinski)
- 2000 – Nepremožiteľný (Invincible)
- 2002 – poviedka Ten Thousand Years Older v projekte Ďalších desať minút (Ten Minutes Older)
- 2003 – Koleso času (Wheel of Time)
- 2005 – Grizzly Man
- 2006 – Rescue Dawn
- 2009 – Bad Lieutenant
- 2009 – My Son, My Son, What Have Ye Done
- 2010 – Jaskyňa zabudnutých snov (The Cave of Forgotten Dreams, 3D dokumentárny film)
- 2015 – Kráľovná púšte (Queen of the Desert; životopisný o Gertrude Bell)
- 2016 – Soľ a oheň (Salt and Fire)
- 2019 – Family Romance, LLC
Literárne dielo (v českom preklade)
[upraviť | upraviť zdroj]- Dobývání marnosti (český preklad 2022; denník z natáčania filmu Fitzcarraldo)
- Každý za sebe a Bůh proti všem (český preklad 2024; životné spomienky)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HERZOG, W.: Každý za sebe a Bůh proti všem. Praha 2024, s. 261.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Werner Herzog
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Werner Herzog v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Werner Herzog v Internet Movie Database (po anglicky)
- Werner Herzog vo Filmovej databáze
- Werner Herzog v Kinoboxe
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- ULLMAN Miro – ULLMAN, Peter: Sprievodca klubovým filmom. Bratislava : Asociácia slovenských filmových klubov – Slovenský filmový ústav, 2003, s. 349 – 351.