Winnetou (postava)
Winnetou (iné slovenské názvy: Vinnetou a novšie aj Vinetu; po nemecky: Winnetou, po česky Vinnetou) je literárna postava nemeckého spisovateľa Karla Maya. Winnetou je indiánsky náčelník kmeňa Apačov-Meskalerov z obdobia Divokého Západu.
Slovo/meno Winnetou May prvýkrát použil v roku 1875 v poviedke Old Firehand bez bližšieho vysvetlenia jeho pôvodu. Podľa neskoršieho vlastného vyjadrenia Maya sa meno Winnetou vyslovuje [vinnetou], pričom o a u sa vraj vyslovujú rýchlo za sebou ako dvojhláska[5]. Podľa iného Mayovho vyjadrenia toto meno znamená v apačskom dialekte "Horiaca voda" a vyplýva z príhody, podľa ktorej Winnetou ako 13-ročný preplával na druhý breh jazera, na ktorom bola horiaca vrstva nafty, čím (teda touto skúškou) zabezpečil, že aj posledný (čiže dovtedy sa vzdorujúci) apačský kmeň uznal Winnetouovho otca za svojho hlavného náčelníka. V slovníkoch ani inde sa však takýto význam slova Winnetou nepodarilo nájsť. Jeden čas preto prevládala chybná domnienka, že May klamal a slovo v skutočnosti prevzal z jedného vtedajšieho slovníka jazyka diggerov, v ktorom je uvedené slovo "vintu" vo význame Indián; neskôr sa však ukázalo, že tento slovník May v tom čase ešte nemohol mať k dispozícii. Napriek vyššie uvedeným okolnostiam a tvrdeniam sa dnes v odborných kruhoch zvykne postulovať, že May aj tak nehovoril pravdu a v skutočnosti slovo Winnetou neznamená "Horiaca voda", ale je to voľne vymyslené slovo.
Pokiaľ ide o postavu ako takú, je Winnetou "transformáciou" postavy nazvanej Inn-nu-woh, ktorá je uvedená vo vôbec prvej Mayovej poviedke o Indiánoch; poviedka sa volala Inn-nu-woh, der Indianerhäuptling a vyšla v roku 1875, len krátko predtým, ako vyšlo spomínaná poviedka Old Firehand. Innu-nu-woh nie je v tejto poviedke prezentovaný ako Apač, ale ako Sioux. Význam jeho mena autor nikde neuvádza, ale z kontextu jeho neskorších vyjadrení je zrejmé, že by slovo Innu-nu-woh malo mať takisto význam "Horiaca voda"; podobne ako v prípade slova Winnetou sa však žiaden význam tohto mena nepodarilo nájsť v slovníkoch. To, že je Innu-nu-woh ako postava každopádne zhodný s Winnetouom, tvrdí jednak May explicitne vo svojej autobiografii (V [časopise Deutsches Familienblatt] som začal hneď Winnetouom, ale nazval som ho zatiaľ iným indiánskym dialektom Inn-nu-woh) a jednak bola v 70. rokoch 20. storočia "znovu objavená" a v roku 1980 vydaná poviedka z roku 1878, ktorá sa volá Winnetou a je obsahovo len trochu pozmenenou verziou poviedky Innu-nu-woh, der Indianerhäuptling. Náčelník v nej má zmenené meno na Winnetou a je už uvedený ako náčelník Apačov. Spomínaný nález je ďalším protiargumentom proti dovtedy i dnes bežným názorom, podľa ktorých May prakticky sústavne vo všetkom klamal, a kým nepoznali uvedenú poviedku z roku 1878, neverili ani Mayovmu tvrdeniu, že existoval nejaký súvis medzi Innu-nu-wohom a Winnetouom.
Winnetou v literatúre[chýba zdroj]
[upraviť | upraviť zdroj]Meno Winnetou sa prvýkrát objavuje v poviedke Old Firehand z roku 1875. Táto poviedka sa stala v prepracovanej podobe podstatnou časťou druhého dielu románu Winnetou, v ktorom sú opísané príbehy z Divokého Západu, ktoré prežili Winnetou a Old Shatterhand od ich prvého stretnutia v roku 1864 do roku 1879, kedy bol Winnetou zastrelený. Vo štvrtom dieli Winnetou už nevystupuje, pretože sa dej románu odohráva v roku 1908, zhruba 30 rokov po jeho smrti. Winnetou je symbolom mieru, lásky a bratstva medzi ľuďmi.
Spoločné dobrodružstvá postáv Old Shatterhand a Winnetou sú obsahom aj ďalších románov ako napríklad Syn lovca medveďov, 1877; Duch Llana Estacada, 1888; Old Surehand, 1894 – 1896. V románe Satan und Ischariot sa spoločne vydávajú do Afriky a na spiatočnej ceste Winnetou ochorie.
Prvýkrát sa postava Winnetou v slovenčine objavuje v románe Winnetou - Román z divokého západu (1928; preklad: Otakar Ladislav Šťastný a Pavol Halaša), čo je preklad 2 dielov z troch dielov originálu. Následne sa v slovenčine objavil v románe Poklad v Striebornom jazere - Román z divého západu (1931; preklad: Andrej Mihalik). Trojdielny román bol (tentokrát celý) znova preložený a vydaný ako Vinnetou I, II, III- Cestopisná rozprávka (1942-1947; preklad: Hana Ruppeldtová). O dvadsať rokov neskôr vyšlo prvé vydanie súčasného prekladu trojdielneho románu pod názvom Winnetou I, II, III (1964 – 1965; preklad: Teofil Ušák).[6]
Postavy vo vzťahu s postavou Winnetou
[upraviť | upraviť zdroj]Winnetou má sestru Nšo-či (Krásny Deň) a jeho otcom je náčelník Inču-čuna. V mladosti ho spolu so sestrou, okrem ich otca, vychovával aj Klekí-petra (Biely otec), beloch ktorý dlho žil s Apačmi a tí ho prijali do svojho kmeňa. Winnetou bol zamilovaný do Ribany z kmeňa Assiniboinov, tá sa však vydala za zálesáka Old Firehanda (vo filme sa vydala za poručíka Merrila, ako záruka mieru medzi indiánmi a belochmi).
S Old Shatterhandom sa Winnetou cez počiatočný konflikt spriatelí natoľko, že s ním uzavrie pokrvné bratstvo. Po smrti svojho otca a sestry (zavraždil ich Santer kvôli zlatu na hore Nuggets Hill) sa Winnetou stáva náčelníkom a zdedí slávnu Inču-čunovu striebornú pušku. Winnetou má koňa menom Ilčí (Vietor) a jeho brata Hatátitlu (Blesk), daruje Old Shatterhandovi.
.
Winnetou vo filme[chýba zdroj]
[upraviť | upraviť zdroj]Postava Winnetoua sa stala populárnou najmä po natočení filmu Poklad na Striebornom jazere v roku 1962. Film bol inšpirovaný knihami Karla Maya. Neskôr bolo natočených niekoľko ďalších filmov, v ktorých sú hlavnými postavmi tiež Winnetou a Old Shatterhand.
Dodnes (2013) najznámejšiu postavu Winnetoua vo filme stvárnili francúzsky herec Pierre Brice a najznámejšiu postavu Old Shatterhanda americký herec Lex Barker. Atmosféru a dej filmu umocňuje hudba nemeckého hudobného skladateľa Martina Böttchera.
V roku 2015 bola nakrútená trilógia Winnetou – Der Mythos lebt, kde hlavnú postavu, postavu Winnetoua, stvárnil albánsky herec Nik Xhelilaj. Ide o voľné spracovanie románu Karla Maya. Trilógia mala premiéru na Vianoce 2016 v nemecky hovoriacich krajinách, ale aj na Slovensku a v Česku. Pravoverní fanúšikovia Karla Maya majú výhrady voči málo romantickej, pomerne drsnej a realistickejšej filmovej interpretácii románu [7].
Filmografia (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- 1962 - Poklad na Striebornom jazere
- 1963 - Vinnetou I.
- 1964 - Old Shatterhand
- 1964 - Vinnetou II. (iný slovenský názov: Vinnetou II. - Červený gentleman)
- 1964 - Vinnetou uprostred supov (iný slovenský názov: Medzi supmi)
- 1965 - Petrolejový princ
- 1965 - Vinnetou III. (iný slovenský názov: Vinnetou III. - Posledný výstrel)
- 1965 - Old Surehand
- 1966 - Vinnetou a miešanka Apanači (iný slovenský názov: Winnetou a miešanka Apanači)
- 1966 - Old Firehand
- 1968 - Vinnetou v Údolí smrti (iný slovenský názov: Winnetou a Old Shatterhand v Údolí smrti)
Zoradenie podľa chronológie filmového deja
[upraviť | upraviť zdroj]- Vinnetou I. (1963)
- Poklad na Striebornom jazere (1962)
- Vinnetou II. (1964)
- Old Shatterhand (1964)
- Vinnetou v Údolí smrti (1968)
- Vinnetou a miešanka Apanači (1966)
- Old Surehand (1965)
- Petrolejový princ (1965)
- Vinnetou uprostred supov (1964)
- Vinnetou III. (1965)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ [1] S. 31-33
- ↑ POPPE, W. "Winnetou". Ein Name und seine Quellen. In: Jahrbuch der Karl-May-Gesellschaft 1972/73, S. 248–253. [2]
- ↑ MAY, Karl. Já, náčelník Apačů : Život a dílo Karla Maye. 1. vyd. Praha : Olympia, 1992. ISBN 80-7033-196-8. S. 122.
- ↑ Fragen und Antworten. In: Guter Kamerad, jún 1897
- ↑ MAY,Karl: Brief an einen jungen Leser in Montabaur vom 2. November 1894. In: PLETICHA, H., AUGUSTIN, S.: Karl May. Leben und Werk, ungekürzte Lizenzausgabe für die Bertelsmann Club GmbH, Gütersloh: Edition Stuttgart, 1992, S. 39
- ↑ Pozri zdroje uvedené v článku Karl May.
- ↑ https://style.hnonline.sk/kultura/864029-nemci-ozivili-legendu-nacelnika-vinnetoua-si-zahral-albanec