Wolffov prešmyk
Wolffov prešmyk je reakcia s prešmykom, ktorá tvorí z α-diazo-ketónu ketén. Táto reakcia bola prvýkrát publikovaná Ludwigom Wolffom v roku 1902.
Prešmyk je katalyzovaný svetlom, teplom, alebo prechodným kovom ako napríklad oxid strieborný. Pri tvorení karbénového intermediátu sa vylučuje dusík. Následný 1,2-prešmyk je kľúčovým krokom v Arndt-Eistertovej syntéze.
Reakcia nemusí nutne prebiehať dohodnutým mechanizmom. Karbénový intermediát sa v niektorých prípadoch nevytvorí. Štúdie mechanizmov sú zamerané na zistenie či je preskupenie spojené s uvoľnením dusíka. Prekvapivé bolo aj zistenie, že karbén sa vytvorí fotochemickou reakciou, ale aj v závislosti od tepelných podmienok.
Príkladom reálneho použitia Wolffovho prešmyku je electrochemický dej v ktorej katalyzátor oxid strieborný je redukovaný na elementárne striebro vo forme monodisperzných nanočastíc (priemer 2-4 nm) ktoré spúšťajú rozpad diazoketónu vytvorením radikálneho katiónu.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wolff rearrangement na anglickej Wikipédii.