Wurfrahmen 40
Wurfrahmen 40 bol nemecký samohybný raketomet vyzbrojený 28 cm resp. 32 cm raketometmi Schweres Wurfgerät. Väčšinou predstavoval niekoľko raketometov inštalovaných po bokoch polopásového vozidla SdKfz 251, na francúzskom koristnom tanku Hotchkiss H35 alebo tančíku Renault 31R.
Vozidlo bolo niekedy označované ako Stuka zu Fuss („Stuka na kolesách“ alebo „chodiaca Stuka“) alebo Heulende Kuh („ryčiaca krava“).[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Zbraňový systém bol zavedený do výzbroje na konci roku 1940. Tvorila ho konštrukcia s nastaviteľnými základnými plátmi namontovanými okolo a pozdĺž vozidla, ktoré mohli udržať 300 mm vysoko výbušné (HE), 280 mm HE alebo 320 mm zápalné rakety. Rakety neboli tak presné ako klasické delostrelectvo a nabíjanie bolo zdĺhavé, keďže rakety sami osebe boli ťažšie ako náboje. Rakety 28 cm Wurfkörper Spreng a 32 cm Wurfkörper Spreng, ktoré boli hlavnou výzbrojou týchto raketometov mali pomerne malý dostrel 1,9 resp. 2,2 km. Používali sa pomerne jednoducho, najčastejšie na priamu paľbu[2]. Wurfrahmen 40 sa ukázal byť úspešný ako podporná zbraň pre mobilné tankové zväzy, hlavne v zastavaných oblastiach.
Bol používaný predovšetkým na polopásových SdKfz 251, konštrukcia so šiestimi základnými plátmi bola používaná po troch na každej strane. Chenillette UE pripevnila ďalšie dva po jednom na každú stranu alebo štyri na zadnej časti. Upevnenie na Hotchkiss H35 používalo 2 na každej strane. Na niektoré ukoristené americké obrnené transportéry M3 bol taktiež pripevnený Wurfrahmen, so štyrmi po dvoch na každej strane.
Stroje boli nasadené napríklad v úvodných fázach bojov na východnom fronte. Stroje často podporovali nemecké mechanizované jednotky. Neskôr boli bežnou podpornou zbraňou aj pri bojoch na západnom fronte.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Germany's SdKfz 251 mittlerer Schützenpanzerwagen half tracks [online]. wwiivehicles.com, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Bishop, Ch.: The encyclopedia of weapons of World War II. Londýn: Barnes & Noble, Inc., 1998, s. 171