Xubuntu
Xubuntu | |
Xubuntu 18.04 Bionic Beaver | |
Základné informácie | |
---|---|
Vývojár | Ubuntu Foundation |
Rodina OS | GNU / Linux |
Zdrojový model | Open-source softvér |
Posledná stabilná verzia | 18.04 (Bionic Beaver) / 26. apríl 2018 |
Jazyky | Viacjazyčné |
Metóda aktualizácie | APT, Synaptic |
Manažér balíkov | dpkg |
Podporované platformy | i386, AMD64 |
Jadro | Monolitické jadro |
Užívateľské rozhranie | Xfce |
Licencia | GNU GPL |
Stav vývoja | Aktívny |
Ďalšie odkazy | |
Web | www.xubuntu.org |
Commons | Xubuntu |
Operačné systémy |
Microsoft Windows |
1.0 • 2.0 • 3.0 • 3.1x • 95 • NT • 98 • 2000 • Me • XP • 2003 • Vista • 2008 • Windows 7 • CE • Mobile • Windows 8 • Windows 8.1 • Windows 10 • Windows 11 |
Mac OS |
System 6 · System 7 · Mac OS 8 · Mac OS 9 · macOS |
GNU/Linux (distribúcia) |
Ubuntu · Debian · Fedora · Gentoo · Knoppix · Mandriva · Red Hat Linux · Slackware · SUSE · ďalšie... |
BSD |
FreeBSD · NetBSD · OpenBSD · DragonFly BSD |
Mobilný telefón a PDA |
PalmOS · Windows Mobile · Windows Phone · Android · Symbian OS · OS X · iOS |
DOS |
MS-DOS · DR-DOS · Enhanced-DR-DOS · FreeDOS · PTS-DOS |
Ďalšie |
CP/M · OS/2 · QNX · Solaris · UNIX · AmigaOS · BeOS · OpenVMS · NeXTSTEP |
Xubuntu je jedna z oficiálnych derivácii Linuxovej distribúcie Ubuntu. Používa jadro rovnaké ako pôvodné Ubuntu, ale namiesto grafického rozhrania Gnome používa Xfce. Prvá stabilná verzia, Dapper Drake, vyšla 1. júna 2006 pod označením 6.06 LTS. Neskôr bola aktualizovaná na verziu 6.06.1 LTS. Prvýkrát sme sa však mohli stretnúť s Xubuntu po vydaní Ubuntu 5.10, keď sa dalo Xubuntu doinštalovať pomocou meta-balíka z Ubuntu, Kubuntu alebo Edubuntu.
Xubuntu má 6-mesačný vývojový cyklus, identický s ostatnými deriváciami. Jeho veľkou výhodou je rýchlosť a nenáročnosť - na starších počítačoch pracuje svižnejšie ako Ubuntu. Z derivácií Ubuntu pracuje svižnejšie ako všetky, s výnimkou Lubuntu. Xubuntu tak isto kladie dôraz na využívanie čisto GTK+ aplikácií, kde je to len možné.
Distribúcia
[upraviť | upraviť zdroj]Základné programy v Xubuntu
[upraviť | upraviť zdroj]Grafické rozhranie
[upraviť | upraviť zdroj]- Xfce - jednoduché, a pri tom pohodlné a rýchle grafické rozhranie
Sieť
[upraviť | upraviť zdroj]- Mozilla Firefox - známy internetový prehliadač
- Mozilla Thunderbird - známy klient pre e-mail komunikáciu
- Pidgin - IM program s množstvom protokolov
Multimédia
[upraviť | upraviť zdroj]- Parole - multimediálny prehrávač. V starších verziách Xubuntu bol použitý program Xfmedia a Gxine. Často sa pridáva prídavný hudobný prehrávač, napríklad XMMS
Kancelária
[upraviť | upraviť zdroj]- AbiWord - nenáročný textový editor v štýle Microsoft Wordpad, v novších verziách je vypustený
- LibreOffice - nahradil OpenOffice.org, plnohodnotný textový editor v štýle Microsoft Word. Nachádza sa len v Xubuntu Feisty Fawn a novšom vydaní
- Kalendár
- Gnumeric - tabuľkový procesor
Grafika
[upraviť | upraviť zdroj]- Gimp - grafický nástroj pre tvorbu a editáciu obrázkov
- Ristretto - nahradil GQview ako prezerač obrázkov
- Atril - nahradil Evince ako prezerač PDF dokumentov
Ďalšie nástroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Terminál
- Engrampa - archivátor. Predtým Xarchiver a File Roller.
- Mousepad - textový editor, ktorý sa podľa jeho tvorcov vždy pustí do 1 sekundy
- Thunar - nenáročný, a pri tom príjemný správca súborov
Inštalácia Xubuntu
[upraviť | upraviť zdroj]- Bezplatné stiahnutie Archivované 2010-02-22 na Wayback Machine Xubuntu
Zaslanie cez ShipIt program nie je možné, na rozdiel od väčšiny ostatných oficiálnych derivácii.
Kúpenie CD cez slovenské stránky Linuxos.sk alebo Ubuntu.kayle.sk Archivované 2007-05-27 na Wayback Machine
Upgrade zo starších verzií
- návod Archivované 2013-07-07 na Wayback Machine
Pomocou repozitárov
Verzie
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá LTS (long time support=dlhodobo podporovaná) verzia bola 6.06 (Dapper Drake) vydaná 1. júna 2006.
Používanie Xubuntu
[upraviť | upraviť zdroj]Inštalácia softvéru
[upraviť | upraviť zdroj]Xubuntu sa dá jednoducho rozšíriť pomocou apt-get, pričom je hneď prítomný grafický nástroj Synaptic. Xubuntu je zároveň jediná derivácia, ktorá má metabalík build-essentials, kde je zahrnutý najdôležitejší softvér pre kompilovanie zo zdrojových kódov. Xubuntu používa rovnaké balíčky, ako ktorákoľvek iná oficiálna derivácia Ubuntu.
Neslobodný softvér
[upraviť | upraviť zdroj]Xubuntu je ako ostatné ubuntu distribúcie debianovského typu a to znamená silný príklon k slobodnému softvéru. Neslobodný softvér nie je primárne prítomný v tejto distribúcii. Dôvodom sú licenčné zmluvy. Doinštalovanie neslobodného softvéru, ako napríklad niektoré multimediálne kodeky alebo Flash Player, urobíte priamo v aplikácii Synaptic. Niektoré programy, opierajúce sa o aj proprietárny softvér, majú však tieto vlastnosti v štandardných deb balíčkoch vypnuté. Príkladom môže byť nástroj na prístup do databáz tOra, ktorý keď chceme používať aj na prístup do proprietárnej databázy Oracle, musíme ho inštalovať trošku zložitejším spôsobom [5].
Xfce 4.4
[upraviť | upraviť zdroj]Odľahčené rozhranie, ktoré pracuje rýchlejšie ako KDE alebo Gnome. Zároveň má však menej funkcií a jednoduchšie programové vybavenie. Xfce má množstvo pluginov, ktoré sa dajú taktiež doinštalovať cez Synaptic. Doinštalovaním Xfce do ktorejkoľvek oficiálnej distribúcie Ubuntu vlastne dostaneme plnohodnotné Xubuntu, a pritom sa nepoškodí predchádzajúca distribúcia. Pri prihlasovaní si môžeme vybrať, aké grafické rozhranie chceme použiť. Je teda možné nainštalovať všetky oficiálne distribúcie založené na Ubuntu na jednom oddieli pevného disku.
Distribúcie založené na Xubuntu
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Xubuntu
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Oficiálne zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Ubuntu Linux domovská stránka
- Xubuntu Linux domovská stránka
- Canonical Ltd domovská stránka (sponzor Ubuntu vývoja)
- Príprava verzie 8.10
- Odkazy odporúčané autormi Xubuntu
Neoficiálne zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenský manuál na Ubuntu Linux Archivované 2007-05-27 na Wayback Machine
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://fridge.ubuntu.com/node/1099
- ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel/2008-February/025136.html
- ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel-announce/2008-September/000481.html
- ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel-announce/2009-February/000536.html
- ↑ https://help.ubuntu.com/community/HowToBuildToraWithOracle