Preskočiť na obsah

Yeşilırmak (rieka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Yeşilırmak
tur. Yeşilırmak
starogr. Ἴρις – Iris
turecká rieka
Pohľad na rieku Yeşilırmak z hradu Amasya
Štát Turecko Turecko
Zdrojnica Köse (vyšší celok Pontské vrchy)
Ústie Čierne more
Dĺžka 519 km
Povodie 36 114 km² (3 611 400 ha)
Wikimedia Commons: Yeşilırmak River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Yeşilırmak je rieka v severnom Turecku. Pramení v Pontských vrchoch a deltou ústi do Čierneho mora. Meria okolo 519[1] kilometrov. Povodie rieky je približne 36 114 km² (okolo 5 % územia Turecka).[2]

Na rieke ležia veľké turecké mestá Tokat[3] a Amasya.[4] V Amasyi rieka tečie poblíž hrobiek pontských kráľov z 3. a 2. storočia pred Kristom.[4]

Horný tok Yeşilırmaku patrí k oblastiam husto obývaným alevitmi.[5]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • turecké: Yeşilırmak [vyslov: ješilirmak][6], staršie Yeşil Irmak[7][8], doslovný preklad: „zelená rieka“[9]
  • v staroveku starogr. Ἴρις[8] – Iris
  • po chetitsky: Kummešmaha(?)[10] – toto je však možno názov prítoku Kelkit[11]

Moderný názov je odvodený zo svetlozeleného vzhľadu rieky. Tento vzniká spojením obrovského množstva svetlého bahna s fytoplanktónom.[9]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na priehradu Hasan Uğurlu z dediny Beykaya

Údaje o dĺžke rieky sa v prameňoch líšia. Novšie zdroje hovoria o dĺžke 519[1][12] kilometrov, staršie napríklad 416 kilometrov.[6] Povodie rieky má približne 36 114 km², čo tvorí okolo 5 % územia Turecka.[2]

Rieka vyviera v pohorí Köse (vyšší celok Pontské vrchy) juhozápadne od mesta Suşehri v tureckej provincii Sivas. Najprv preteká medzihorskými údoliami a následne pretína Pontské vrchy a vstupuje do Čierneho mora. Pontské vrchy dosahujú výšku až 3000 m.n.n., no väčšina povodia leží v nadmorskej výške okolo 1000 m.n.m.[1]:647 Dva hlavné prítoky Yeşilırmaku sú potoky Kelkit (320 km) a Çekerek (256 km).[2] Veľkú časť vody prijíma rieka z topiaceho sa snehu vo vysokých horách, v dôsledku čoho tok vykazuje výrazné sezónne výkyvy, ktoré vrcholia koncom apríla.[9] Priemerné množstvo zrážok v povodí je 646 mm/rok.[2] Podložie rieky obsahuje komplexnú mozaiku sedimentárneho, magmatického a metamorfovaného podložia vytvorenú v období druhohôr až neogénu.[1]:647

Zahradenie rieky malo vplyv na usadzovanie sedimentu v koryte rieky, v dôsledku čoho sa zmenilo pobrežie delty a geometria koryta.[2]

Delta

[upraviť | upraviť zdroj]

Yeşilırmak má jednu z najväčších delt v čiernomorskej oblasti. Podlieha však rastúcej regresii z dôvodu zníženia množstva sedimentu neseného riekou Yeşilırmak.[2] Delta preteká cez nížinné pláne okolo mesta Çarşamba, ktoré sú používané prevažne na poľnohospodárske účely. Najväčšiu zostávajúcu mokraď tvorí jazerný komplex Simenlik-Akgöl (1 900 ha) vo východnej časti delty. Asi 200 ha z neho tvorí voľná voda a zvyšok tvoria rákosové a močiarne vegetácie.[13]

Fauna a flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

V rieke žije 53 druhov rýb, z toho 49 pôvodných, tri umelo vysadené a jeden druh je endemický. Zaznamenaných bolo deväť obojživelníkov, pričom všetky sú ohrozené.[1]:665

Delta rieky (3000 ha) a nádrž Yedikır (593 ha) sú chránenými lokalitami zriadenými za účelom ochrany voľne žijúcich živočíchov.[1]:668

priehrada Almus

Ekonomický význam

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na most İstasyon Köprü cez rieku Yeşilırmak v Amasyi

Yeşilırmak má pre Turecko vysoký hydroelektrický potenciál. Bolo na nej preto vybudovaných množstvo priehrad.[2] Rozsiahla kontrola prietoku Yeşilırmaku sa začala výstavbou priehrady Almus v roku 1958. K roku 2014 bolo pozdĺž rieky vybudovaných 75 nádrží na zásobovanie vodou (priehrady, rybníky a podobne).[2] Najväčší objem (1,4 km³) má nádrž Kılıçkaya, ktorá začala fungovať v roku 1990. Medzi ďalšie nádrže patria Ataköy, Hasan Uğurlu, Suat Uğurlu.[2]

Plavba po rieke je možná v delte. Rybolov je obmedzený na nádrže.[1]:668

Vnútorné horské nížiny povodia Yeşilırmak (Niksar, Tokat, Amasya) sa využívajú ako lúky a pasienky. Ihličnaté a listnaté lesy pokrývajú horské oblasti. V rovinatých oblastiach dominuje poľnohospodárstvo, kým roviny s vysokou nadmorskou výškou sa využívajú na pasenie zvierat.[1]:653

Kráľovské hrobky v Amasyi a rieka Yeşilırmak

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Na plošine v ohybe rieky sa v staroveku rozprestieralo jadro Chetitskej ríše.[14] Rieku spomína viacero starovekých gréckych autorov.[9]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Priehrada Hasan Uğurlu.
    Priehrada Hasan Uğurlu.
  • Rieka v Amasyi
    Rieka v Amasyi
  • Panoráma centra mesta Tokat.
    Panoráma centra mesta Tokat.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h Nuray (Emir) Akbulut et al.. Rivers of Turkey. In: Rivers of Europe. Second Edition Amsterdam : Elsevier, 2022. ISBN 978-0-08-102612-0. S. 643.
  2. ↑ a b c d e f g h i KALE, M. Murat; ATAOL, Murat. The effects of dams on river channel morphology: a case study at the historical Çarşamba Bridge on the Yeşilırmak River in northern Turkey. Environmental Earth Sciences, 2021, roč. 80. DOI: https://doi.org/10.1007/s12665-021-09935-6.
  3. ↑ Tokat. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. 9. díl: Sp – T. Praha : Odeon, 2001. ISBN 80-207-1071-X. S. 517.
  4. ↑ a b Amasya. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. 1. díl: A – B. Praha : Odeon, 2000. ISBN 80-207-1061-2. S. 151.
  5. ↑ GEBELT, Jiří, a kol. Ve stínu islámu: Menšinová náboženství na Blízkém východě. Praha : Albatros Media, 2017. ISBN 978-80-7429-844-8. S. 259.
  6. ↑ a b Yeşilırmak. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 801.
  7. ↑ Horoztepe. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. S. 329.
  8. ↑ a b OLSHAUSEN, Eckart. Iris [3]. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 6. Hat – Jus. Leiden, Boston : Brill, 2005. ISBN 90-04-12259-1. S. 936 – 937.
  9. ↑ a b c d BEKKER-NIELSEN, T; JENSEN, M. Two Pontic Rivers. Cedrus, 2015, roč. III, s. 231 – 242. DOI: 10.13113/CEDRUS.2015011411.
  10. ↑ GLATZ, Claudia. The North: Archaeology. In: Hittite Landscape and Geography. Leiden : Brill, 2017. ISBN 978-90-04-34939-1. S. 76.
  11. ↑ Kummešmaha. In: Tübinger Atlas des Vorderen Orients. Ed. Horst Kopp, Wolfgang Röllig, Beate Siewert-Mayer, et al. Bd. 2. H – P. Wiesbaden : Reichert, 1994. S. 964.
  12. ↑ HEPER, Metin; ÖZTÜRK-TUNÇEL, Duygu; CRISS, Nur Bilge. Historical Dictionary of Turkey. 4th Ed.. vyd. Lanham : Rowman & Littlefield, 2018. ISBN 978-1-5381-0225-1. S. 505.
  13. ↑ Yeşilırmak Delta. In: BirdLife Data Zone [online]. BirdLife International, [cit. 2023-11-30]. Dostupné online.
  14. ↑ KOVÁČOVÁ, Mária; FERENČUHOVÁ, Bohumila. Veľký atlas stratených civilizácií. Bratislava : Mladé letá, 2000. ISBN 80-06-01009-9. S. 241.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Yeşilırmak_(rieka)&oldid=7772058“