Preskočiť na obsah

Zábleskový granát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zábleskový granát alebo omračujúci granát (po ang. flashbang, stun grenade) je typ nesmrtiaceho granátu, ktorý sa používa na omráčenie a paralyzovanie nepriateľa. Prvý krát bol použitý v britskej armádnej jednotke Special Air Service v roku 1970. Zábleskové granáty zvyčajne používajú špeciálne zásahové či protiteroristické policajné jednotky na rýchle zneškodnenie nepriateľa.

Stavba a princíp fungovania granátu

[upraviť | upraviť zdroj]

Zábleskový granát sa skladá z vonkajšej a vnútornej stavby. Vonkajšiu časť tvorí oceľové telo, ktoré aj po aktivácii granátu ostane celé a nepoškodené. Z granátu vyjde silný záblesk bleskového prášku spôsobujúci dočasnú slepotu, ktorý je založený na báze dusičanu amónneho. Ten sa nachádza vo vnútornej časti granátu uzavrený v hliníkovom obale, ktorý je hneď pri rozbuške. Pri odistení granátu sa objaví spomínaný silný záblesk, ktorý automaticky naruší všetky tyčinky a zornice v oku a spôsobí dočasnú, veľmi pomaly ustupujúcu slepotu. Záblesk je sprevádzaný silnou zvukovou ranou dosahujúcou 170-180 decibelov (dB). To naruší tekutinu v uchu, ktorá slúži na rovnováhu. Osoba, ktorá je omráčená zábleskovým granátom teda hneď stráca kontrolu, padá na zem a so zlým zrakom narušeným zábleskom je v priestore dezorientovaná a paralyzovaná.