Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut

Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut

ÚDAJE

Lokalita: Deir el-Bahari

Staviteľ: neznámy (údajne Senenmut)

Obdobie: 18. dynastia

Typ: zádušný chrám

Materiál: vápenec, pieskovec, žula

 

Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut leží oproti Karnaku na západnom brehu Nílu. Lemujú ho skalné útesy, ktoré sú súčasťou Líbyjského pohoria. Bol postavený kráľovnou Hatšepsut - faraónkou 18. dynastie. Nachádza sa presne v predĺžení osi hrobky kráľovnej Hatšepsut, ktorá je v Údolí kráľov. Zádušný chrám dostal názov "Džeser-Džeseru", čo v preklade znamená "Najposvätnejší z posvätných".

Stavba

Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut v Deir el-Bahari

Budova bola postavená podľa vzoru zádušného chrámu Mentuhotepa II. (asi 2060-2009 pred Kristom), ktorý založil 11. dynastiu a inicioval Strednú ríšu Egypta (2040-1782 pred Kristom). Mentuhotep II. bol jeho súčasníkmi považovaný za „druhého Menesa“, čo bol odkaz na legendárneho kráľa prvej egyptskej dynastie, ktorý bol veľmi uctievaný v priebehu celej egyptskej histórie. Chrám Mentuhotepa II. bol postavený počas jeho vlády v Deir el-Bahri (išlo o prvú stavba, ktorá tam bola postavená). Bol to úplne inovatívny koncept v tom, že by slúžil aj ako hrobka aj ako chrám. Kráľ v skutočnosti nebol pochovaný v komplexe, ale v hrobke vytesanej do skaly útesov za ním. Celá stavba bola navrhnutá tak, aby organicky splynula s okolitou krajinou a týčiacimi sa útesmi. Bola najvýraznejším hrobovým komplexom vybudovaným v Hornom Egypte a zároveň najprepracovanejším od čias Starej ríše.

Hatšepsut, ktorá obdivovala chrám Mentuhotepa II., si nechala navrhnúť svoj vlastný chrám práve podľa tohto vzoru, ale bol postavený v oveľa väčšom meradle. Pre prípad, aby nikomu táto skutočnosť neušla, nariadila ho postaviť hneď vedľa staršieho chrámu.

Svoj zádušný chrám začala stavať krátko po tom, ako sa v roku 1479 pred Kristom dostala k moci a jeho stavba trvala 15 rokov. Chrám údajne navrhol Hatšepsutin správca a dôverník Senenmut, ktorý bol tiež vychovávateľom jej dcéry Neferure. Chrám bol takmer celý vyrobený z vápenca, ktorý bol skombinovaný s trochou červenej žuly a pieskovca.

Architektúra

Prvá terasa

Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut

Ide o terasovitú stavbu, ktorej jednotlivé terasy boli prepojené šikmými rampami. Spodná terasa meria 120 m na hĺbku a 75 m na šírku. Túto terasu tvorí kolonáda, na ktorej sú krásne reliéfy. Napravo od kolonády sú tzv. "lovecké scény", ktoré nám predstavujú Hatšepsut ako sfingu, ktorá drví svojimi labami zástupy nepriateľov. Na inej maľbe je Hatšepsut v močiaroch pri trhaní papyrusu a love vtákov. Za to získava od bohyne Hathor prejavy priazne. Naľavo od kolonády je Sieň obeliskov, kde je oslavovaná Hatšepsut ako staviteľka. Rovnako ako všetci panovníci Novej ríše sa aj Hatšepsut starala o zveľaďovanie Karnaku. Preto je tu popísaná cesta remeselníkov do Asuánu, odkiaľ mali priviezť monolity ružovej žuly, z ktorých vznikli obelisky.

Druhá terasa

Pohľad spredu so skalnou stenou v pozadí

Po rampe, ktorá je priamo v osi chrámu, sa dá vystúpiť z prvej na druhú terasu. Tá je po pravej (severnej) strane lemovaná portikom s pätnástimi stĺpmi. Priamo oproti je západný portik s dvoma radmi pilierov – celkom ich je 22. Táto terasa meria 90 m na hĺbku a 75 m na šírku.

Po pravej strane druhej terasy nájdeme Sieň zrodenia, kde sú reliéfy oslavujúce Hatšepsut a jej kráľovský majestát. Rozprávajú príbeh o Hatšepsutinom božskom stvorení bohom Amonom, ktorý mal byť jej skutočným otcom. Výjav jej božského stvorenia mal plne legitimizovať jej vládu.

Úplne napravo potom leží Anupova svätyňa. Anup bol boh balzamovačov a vládcom mesta mŕtvych. Na stene sú reliéfy, kde je znázornená Hatšepsut v sprievode Anupa. Svätyňa Anupa, strážcu a sprievodcu mŕtvych, bola bežnou súčasťou každého zádušného komplexu. Dôvodom bolo, že nikto by si nedovolil znevažovať boha, ktorý bol zodpovedný za vyvedenie jeho duše z hrobu do posmrtného života.

Na ľavej strane nájdeme reliéfy, ktoré predstavujú slávnu výpravu do tajomnej „krajiny bohov“ Punt – tzv. Puntská sieň. Jej schopnosť uskutočniť takúto výpravu bola svedectvom bohatstva krajiny pod jej vládou a tiež jej ambíciou obnoviť tradície a slávu minulosti. Punt bol Egypťanom známy už od raného dynastického obdobia (asi 3150 – asi 2613 pred n. l.). Hatšepsut opisuje, ako sa jej ľudia vydali na cestu, ich vrelé prijatie v Punte a zostavuje podrobný zoznam množstva luxusného tovaru privezeného späť do Egypta.

Úplne vľavo je potom svätyňa bohyne Hathor – zmenšená kópia hlavného chrámu s vestibulom, dvoma stĺpovými predsieňami a svätyňou, ktorá je vyhĺbená do skaly. Stĺpy, ktoré podopierajú chrám sú nazývané Hathoriny, pretože hlavice majú tvar ženskej hlavy s kravskými ušami.

Tretia terasa

Sochy na hornej terase

Vstup na hornú terasu lemuje 26 stĺpov, pred ktorými stoja 5,2 m vysoké sochy Hatšepsut. Stĺpy sú v strede rozdelené žulovou bránou, ktorou sa vstupuje na nádvorie. Z nádvoria sa dá dostať do troch najvýznamnejších stavieb komplexu: Kráľovskej kultovej kaplnky, Slnečnej kultovej kaplnky a Amonovej svätyne. Kráľovská kultová kaplnka a Slnečná kultová kaplnka zobrazovali scény kráľovskej rodiny, ktorá nesie obety bohom. V Slnečnej kultovej kaplnke sa nachádza Amon-Rea, ktorý bol bohom stvoriteľom a zároveň bohom Slnka. Pred ním kľačia a vzdávajú mu úctu Hatšepsut s najbližšou rodinou.

Neskoršia história

Boh Usir obdarovaný vínom od vínom Thutmose III.

V priebehu stáročí došlo k viacerým poškodeniam zádušného chrámu. Thutmose III., následník Hatšepsut, nechal zničiť všetky dôkazy o jej vláde. Dal vymazať jej meno a jej vyobrazenia zo všetkých verejných pamiatok. Hoci vnútorné reliéfy, maľby a nápisy jej chrámu zostali z veľkej časti nedotknuté, niektoré boli počas vlády Thutmose III. znehodnotené. Niektoré jej vyobrazenia nahradil svojimi vlastnými.

Potom Thutmose III. svoju vládu spätne datoval k smrti svojho otca a Hatšepsutine úspechy ako faraóna boli pripísané jemu. Neexistuje žiadny dôkaz o akomkoľvek nepriateľstve medzi ním a jeho nevlastnou matkou. Napriek tomu, že nevieme nič o tom, že by Hatšepsut nenávidel, jeho pokus o vykorenenie akýkoľvek dôkazov o silnej faraónke je evidentný. Dôvodom mohol byť fakt, že v súlade s legendárnym prvým egyptským kráľom, bohom Usirom, bol egyptský panovník tradične mužský. Niektoré zdroje však uvádzajú, že za vymazaním zmienok o Hatšepsut mohla byť snaha, odstrániť z nástupnictva jej rodinnú vetvu a zaistiť tak trón pre svojho syna Amenhotepa II.

K ďalšiemu poškodeniu chrámu došlo počas vlády faraóna Achnatona (1353-1336 pred Kristom). V ére Achnatona už bola kráľovná Hatšepsut dávno zabudnutá, keďže Thutmose III. nechal nahradiť jej obrazy svojimi vlastnými a zakopať jej. Achnaton teda nespochybňoval Hatšepsut ako faraónku, mal však problém s bohom, ktorého vyznávala a ktorého vyobrazenia boli na jej chráme. Achnaton je známy ako „heretický kráľ“, ktorý zrušil tradičné náboženské presvedčenia a praktiky Egypta a nahradil ich vlastným typom monoteizmu, ktorý sa sústredil na slnečného boha Atona. Preto dal obrazy boha Amona z vonkajších a vnútorných stien odstrániť.

K ďalšiemu poškodeniu chrámu prispeli raní kresťania, ktorí ho premenili na kláštor a znehodnotili pohanské reliéfy.

Archeologické vykopávky

Sála v Amonovej svätyni

Výprava francúzskeho generála Napoleona do Egypta zrealizovala prvé štúdie v tejto oblasti, pričom ich publikovala vo svojej správe z roku 1809. Prvé archeologické výskumy v Deir el-Bahri sa však začali až v polovici 19. storočia pod vedením francúzskeho egyptológa Auguste Mariette, ktorý vytvoril prvý podrobný plán celého komplexu.

Prvý rozsiahly výskum chrámového komplexu realizoval Egyptský prieskumný fond v 90. rokoch 19. storočia. Výskum bol vedený švajčiarskym archeológom Edouardom Navillem za pomoci Howarda Cartera.

Ďalšie vykopávky a reštaurátorské práce začal v roku 1911 americký egyptológ Herbert Winlock a jeho práce trvali 25 rokov. Počas týchto rozsiahlych vykopávok sa našli tisíce zlomených fragmentov basreliéfov a sôch. Tieto fragmenty vznikli pravdepodobne v dôsledku zničenia chrámu buď počas Amarnského obdobia alebo za vlády Hatšepsutinho nástupcu Thutmose III. Sochy Hatšepsut, ktoré sa kedysi nachádzali na území chrámu, a sfingy, ktoré lemovali ulicu vedúcu do Amunovej svätyne, boli starostlivo zreštaurované. V rokoch 1923 až 1931 archeológovia našli a starostlivo roztriedili desaťtisíce fragmentov architektonických prvkov chrámu. Niektoré kusy boli obrovské, vážili viac ako tonu, iné boli menšie ako ľudská päsť. Zreštaurované sochy, ktoré boli architektonickou súčasťou chrámu, boli opäť pripevnené k jeho fasáde, ako tomu bolo pred tisíc rokmi. Niektoré jednotlivé sfingy a sochy, ktoré sa našli v okolí chrámu, boli po obnove rozdelené medzi Službu egyptských starožitností a Metropolitné múzeum.

V roku 1961 sa v chráme Hatšepsut v Deir el-Bahari začal poľský výskum pod vedením prof. Kazimierz Michałowski. Najprv sa výprava zamerala na rekonštrukciu tretej terasy chrámu Hatšepsut. Od roku 1967 prebiehali rozsiahle rekonštrukčné práce v celom areáli chrámu. Reštaurované boli aj sochy, vrátane sôch Hatšepsut zobrazenej ako boh Usir, deväť monumentálnych sôch z fasády Horného portika a prvá z pieskovcových sfing Hatšepsut na Dolnom nádvorí. Počas týchto vykopávok bol v roku 1962 objavený aj Chrám Tuthmose III.

Výsledkom egyptologických, architektonických a konzervačných štúdií bola rekonštrukcia horného nádvoria, ktoré bolo pre turistov sprístupnené v roku 2000. Po rekonštrukcii a konzervácii bola pre verejnosť v roku 2015 sprístupnená aj Slnečná kultová kaplnka a v roku až 2017 Amonová svätyňa.