Zájarčie
| Zájarčie | |
| vodný kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Trnavský, Nitriansky |
| Okres | Galanta, Šaľa |
| Obce | Pata, Šoporňa, Močenok, Hájske, Dlhá nad Váhom, Šaľa |
| začiatok | Pata |
| - poloha | Za Jarčím |
| - výška | 123 m |
| - súradnice | 48°15′38″S 17°50′19″V / 48,2606°S 17,8387°V |
| Ústie | Váh |
| - poloha | Dlhá nad Váhom, Šaľa |
| - výška | 112 m |
| - súradnice | 48°09′42″S 17°52′42″V / 48,1616°S 17,8783°V |
| Dĺžka | 12,8 km |
| Rád toku | III. |
| Číslo hydronyma | 4-21-10-1316 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zájarčie[1] je kanál v regióne Dolné Považie na území obcí Pata a Šoporňa v okrese Galanta v Trnavskom kraji a na území obcí Hájske, Dlhá nad Váhom, Močenok a Šaľa v okrese Šaľa v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská rovina. Ústi do vodného toku Váh. Má dĺžku 12,8 km. Rád toku III.
Začiatok
[upraviť | upraviť zdroj]Začína sa v 123 m n. m. v južnej oblasti územia obce Pata v katastrálnom území Pata v okrese Galanta v Trnavskom kraji, v poľnohospodárskom extraviláne, neďaleko od severného okraja poľa aj pasienka Za Jarčím (ležiacich už v susednej obci Šoporňa)[2].
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od začiatku tečie juhovýchodojužným smerom poľnohospodárskym extravilánom obce Pata, v 122 m n. m. preteká cez obecnú hranicu a vteká na územie obce Šoporňa, v 120 m n. m. mení smer na juhozápad, po 150 m úseku mení smer opäť na juhovýchod, na tomto úseku od začiatku tečie rovnobežne v neveľkej vzdialenosti s vodným tokom Jarčie, v 119 m n. m. priteká na obecnú a zároveň okresnú i krajskú hranicu medzi obcami Šoporňa a Hájske, tečie po tejto hranici až po nadmorskú výšku 118 m n. m. kde opúšťa hranicu a vteká v juhovýchodnom smere do extravilánu obce Šoporňa, zároveň tu priberá ľavostranný prítok Hájsky kanál, preteká cez pole Prosniská, v 116 m n. m. preteká cez hranicu medzi obcami Šoporňa a Močenok (zároveň okresná i krajská hranica), zároveň priberá ľavostranný prítok Sícky kanál a vteká na obecnú hranicu medzi obcami Dlhá nad Váhom a Močenok, v 116 m n. m. priberá ľavostranný prítok Močenský kanál, v 115 m n. m. priberá ľavostranný prítok kanál Močenok-Veča, pokračuje po hranici medzi obcou Dlhá nad Váhom a mestom Šaľa, mestskou časťou Veča, tečie po hranici, ústi v 112 m n. m. do Váhu ako jeho ľavostranný prítok. Kanál Zájarčie patrí do okresov Galanta v Trnavskom kraji a Šaľa v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská rovina.[3][4] Má štyri dôležitejšie prítoky: Hájsky kanál, Sícky kanál, Močenský kanál a kanál Močenok-Veča.[5]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Zájarčie má pôvod v názve poľa aj pasienka aj vinice Za Jarčím, ktoré ležia na území obce Šoporňa, a v blízkosti ktorých vodný tok svojim horným tokom preteká. Pomenovanie geografických objektov Za Jarčím bolo motivované ich charakteristickou polohou vzhľadom k vodnému toku Jarčie z pohľadu pomenúvateľa, čiže objekty ležiace za vodným tokom Jarčie. Z toponyma Za Jarčím rozšírením o formant -ie a systémovým predĺžením predpony za zá bolo utvorené jednoslovné hydronymum predponovo-príponového typu Zájarčie ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Porovnaj aj Záhumnie, Zábrodie, Zápotočie, Závažie vo význame topografický objekt ležiaci za humnom, za brodom, za potokom, za Váhom. [6]. Názov vodného kanála bol štandardizovaný v roku 1978[7]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Zájarčie je jedinečným hydronymom (august 2022).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-07-28.
- ↑ Geografické názvy okresu Galanta A29. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, P-801/1993 z 21.4.1993. 50 s. S. 23, 29, 45. ISBN 80-85672-02-2.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-07-22]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Zájarčia v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-07-29]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 119. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)