Preskočiť na obsah

Zákon vylúčenia tretieho

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zákon vylúčenia tretieho (lat. exclusi tertii principium) je logický zákon, podľa ktorého z dvoch výrokov, a to takých, že v jednom sa popiera to, čo sa tvrdí v druhom, je jeden určite pravdivý. Po prvý raz ho sformuloval Aristoteles.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.