Zákopčiansky potok
| Zákopčiansky potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Čadca |
| Obec | Čadca, Zákopčie, Raková |
| Prameň | Javorníky |
| - poloha | Čadca, Vysoké Javorníky, Chotárny kopec |
| - výška | 812 m |
| - súradnice | 49°23′01″S 18°46′21″V / 49,3837°S 18,7725°V |
| Ústie | Raková |
| - poloha | Zákopčie, Raková, Vysoké Javorníky |
| - výška | 470 m |
| - súradnice | 49°24′54″S 18°43′08″V / 49,4151°S 18,7190°V |
| Dĺžka | 6,6 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-21-06-5766 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zákopčiansky potok[1] je potok v regióne Kysuce, na území mesta Čadca a obcí Zákopčie a Raková v okrese Čadca v Žilinskom kraji. Je pravostranným prítokom Rakovej, v povodí Kysuce; má dĺžku 6,6 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-06-5766. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Javorníky, geomorfologický podcelok Vysoké Javorníky.[2]
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v nadmorskej výške 812 m n. m. v lesnom extraviláne na severnom úbočí vrchu Chotárny kopec s nadmorskou výškou 906 m n. m., 400 m na sever od vrchola Chotárneho kopca, na území mesta Čadca, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky. Chotárny kopec zároveň tvorí trojchotárnik medzi mestom Čadca a obcami Ochodnica a Dunajov
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Tečie severným smerom, v nadmorskej výške 677 m n. m. pretína obecnú hranicu a vteká na územie obce Zákopčie, v nadmorskej výške 657 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v nadmorskej výške 623 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, ľavým brehom obmýva les Jedličná, pravým brehom obmýva les Brestová, stáča sa do smeru severozápad, vyteká z lesa a vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, v nadmorskej výške 602 m n. m. vteká do intravilánu časti obce U Holých, v nadmorskej výške 586 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v nadmorskej výške 575 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v nadmorskej výške 569 m n. m. opúšťa intravilán časti obce U Holých, preteká trvalým trávnym porastom, v nadmorskej výške 561 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok a vteká do lesa, pravým brehom obmýva les Brehy, oblúkom sa stáča do smeru západ, v nadmorskej výške 541 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, ľavým brehom obmýva les Mladá hora, v nadmorskej výške 508 m n. m. vteká do intravilánu obce Zákopčie do jej ústrednej časti obce Zákopčie Stred, v nadmorskej výške 506 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok od časti obce U Kordišov, meandruje, v nadmorskej výške 491 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, ľavým brehom obteká úpätie kopca Vŕšok s nadmorskou výškou 671 m n. m., podteká cestu Raková-Zákopčie a zároveň vteká na obecnú hranicu medzi Zákopčím a Rakovou, po ktorej tečie záverečných 50 m do ústia a v nadmorskej výške 470 m n. m. ústi do Rakovej ako jej pravostranný prítok. Raková ďalej ústi do Kysuce. Zákopčiansky potok má osem bezmenných prítokov.[3][4][5]
Zákopčiansky potok pramení a krátky úsek preteká na území mesta Čadca, preteká územím obce Zákopčie a krátky úsek v závere toku spolu s ústim preteká po obecnej hranici medzi obcami Zákopčie a Raková v okrese Čadca v Žilinskom kraji, v geomorfologickom celku Javorníky, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky.[6]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Zákopčiansky potok má pôvod v názve obce Zákopčie, v priestore ktorej preteká a ústi. Z toponyma Zákopčie rozšírením o formant -ský, resp. aloformant -iansky, a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Zákopčiansky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Názov obce Zákopčie, ako typický predstaviteľ predponovo-príponového toponyma, má pôvod v polohe pomenúvaného geografického objektu z hľadiska pomenúvateľa vo význame objekt ležiaci za kopcom, za menšou vyvýšeninou v teréne, za vŕškom. Motivácia pomenovania je aj v súčasnej slovenčine jasná.[7]
Hydronymum Zákopčiansky potok bolo štandardizované v roku 1994.[8] Najstarší dochovaný písomný záznam toponyma Zákopčie je z roka 1662.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-12-12).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-12-13].
- ↑ Priebeh vodného toku Zákopčiansky potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-12-14].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 123. Bratislava 1976. 79-008-76.
- ↑ Jaromír Krško; Drahomír Velička. Hydronymia povodia Kysuce. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2011. 207 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0266-7. S. 158.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 103. 079-902-87.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 142.
- ↑ Geografické názvy okresu Čadca A40. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1634/1994 z 3.6.1994. 78 s. S. 155, 56, 58, 62, 65, 71. ISBN 80-85672-14-6.