Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi
| Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi | |
| |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Autor | Ilia Jefimovič Repin |
| Rok | 1880 - 1891 |
| Technika | olej na plátne |
| Rozmery | 217 × 361 cm |
| Galéria | Štátne ruské múzeum, Petrohrad |
Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi (rus. Запорожцы пишут письмо турецкому султану) je názov historického obrazu ruského maliara Iliu Jefimoviča Repina.
Námet diela
[upraviť | upraviť zdroj]Tematika ukrajinských národných dejín bola vždy vďačným námetom výtvarných spracovaní ruských maliarov. Veľmi významnú skupinu diel inšpirovaných ruskou históriu tvoria obrazy, v ktorých dominuje nezlomná sila a túžba po slobode ruského národa, hrdosť a odhodlanie bojovať proti akémukoľvek nepriateľovi. Záporožskí kozáci ako klasickí predstavitelia ukrajinského bohatierstva poslúžili I. J. Repinovi k namaľovaniu jedného zo svojich najvýznamnejších (a najznámejších) obrazov.
Obraz, v krajine svojho zrodu známy aj pod jednoduchým názvom Запорожцы (Záporožci), sa námetovo viaže k obdobiu ukrajinských dejín počas expanzie Osmanskej ríše v druhej polovici 17. storočia. Obraz zachytáva konkrétnu historickú udalosť v roku 1676, kedy kozáci na ultimátnu výzvu tureckého sultána Mehmeda IV. o podvolení sa kozákov tureckým hordám, odpovedali netradičným a svojsky ladeným listom plným nevyberaných urážok, známym ako Odpoveď záporožských Kozákov. V liste odmietli sultánov ponižujúci návrh a navyše sa mu kruto vysmiali.
Repin zachytil na plátne vrcholný okamih udalosti, kedy kozáci pod vedením svojho atamana Ivana Sirka (fúzatý muž v kozáckej čiapke uprostred skupiny nad pisárom) spoločne vymýšľajú list tureckému vládcovi. Z gest zachytených postáv sú zrejmé povznesená nálada a odhodlanie. Presne vystihnutá atmosféra „voľnosti, rovnosti a bratstva“ dodáva obrazu zvláštny význam.
Okolnosti vzniku obrazu
[upraviť | upraviť zdroj]I keď originál údajného listu kozákov sa nezachoval, v sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa objavila kópia, ktorá sa dostala do rúk ukrajinskému historikovi D. I. Jarovnickému. Ten s ňou oboznámil svojich priateľov, medzi inými i Repina. Umelca list zaujal natoľko, že sa rozhodol námet preniesť na plátno.
Od roku 1880 sa datuje Repinova práca na prvej verzii diela, na ktorom mu ako modely jednotlivých postáv poslúžili viaceré známe osobnosti, napr. pisár listu je spomínaný historik Jarovnický. On sa stal aj majiteľom tohto obrazu, ktorý neskôr kúpou skončil vo výstavných priestoroch Tretiakovskej galérie.
V roku 1891 umelec zavŕšil práce na hlavnej verzii obrazu. Takmer vzápätí sa obraz objavil na viacerých domácich i zahraničných umeleckých výstavách, kde zožal obrovský úspech. V nasledujúcom roku ho kúpil cár Alexander III. Až do roku 1917 bol v cárskej zbierke odkiaľ sa po konfiškácii umeleckých diel po Októbrovej revolúcii dostal do zbierok Ruského múzea.
Než Repin dokončil práce na hlavnej verzii Záporožcov, v roku 1889 začal maľovať druhú verziu, ktorú však nedokončil. Táto verzia je dnes umiestnená v Charkovskom umeleckom múzeu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- A. Gubarev, Ruské múzeum, Progress, Moskva, 1981
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Запорожцы (картина) na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).