Závislosť na nosových sprejoch
Závislosť na nosových sprejoch alebo kvapkách do nosa vzniká pri nadmernom používaní týchto látok. Závislosť je založená hlavne na pocite uľahčeného dýchania, ktorý sa môže pretransformovať až do stavu, kedy má osoba závislá od týchto sprejov pocit, že bez nich nevie dýchať normálne. Väčšina kvapiek do nosa sa môže aplikovať maximálne 7 dní, a každé majú svoje odporúčané dávkovanie. Prekročenie týchto limitov je hlavným dôvodom vzniku závislosti (Müller 2022).
Nadmerným používaním nosových sprejov alebo kvapiek do nosa si organizmus vyvíja toleranciu. Neskôr vzniká opačný efekt, pretože sa nosová sliznica chronicky zapchá. Ak používanie pretrváva aj po týchto príznakoch, môže dôjsť až k strate čuchu a poškodeniu nosovej prepážky a k rôznym ďalším symptómom spôsobenými nosovými sprejmi, respektíve látkami v ich zložení (Müller 2022).
V extrémnych prípadoch môžu mať závislé osoby potrebu používať sprej aj niekoľko krát za hodinu. Pri takýchto situáciách môžu spreje obsahujúce napríklad oxymetazolín spôsobiť aj okrem vyššie spomenutých fyzických následkov aj následky psychické, ako úzkosti, nervozitu alebo problémy so spánkom (Dokuyucu et al, 2015).
Liekové formy
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi tekuté liekové formy určené na podanie do nosovej dutiny (nosové kvapalné lieky) patria nosové kvapky (Rhinoguttae), tekuté nosové spreje (Liquida nasolia pro aerodispersione) a nosové omývadlá (Lotiones nasales). Nosové kvapky sú roztoky, ktoré sa do nosovej dutiny aplikujú instiláciou (kvapkaním). Zloženie týchto liekov nesmie byť príčinou prílišnej dráždivosti, či mať nepriaznivý vplyv na funkciu nosovej sliznice alebo riasinkového epitelu. Uprednostňujú́ sa preto hydrofilné lieky (vodné roztoky). (Čižmáriková, Takáč 2019). Distribúcia liekov v nosovej sliznici závisí od veľkosti kvapôčky a jej rýchlosti (Müller 2022)
Selektívne sympatomimetiká s popisom ich základnej charakteristiky a terapeutického využitia
[upraviť | upraviť zdroj]Ako lokálne pôsobiace dekongestanty sú využívané nafazolín, oxymetazolín, tetryzolín, tramazolín či xylometazolín (najmä v nosových kvapkách či spreji) na stimuláciu α1 receptorov navodzujúcich spazmus slizničných ciev, čiže znižujú prekrvenie pri alergickej rinitíde alebo konjunktivitíde. Všeobecne tu platí, že prípravky s obsahom týchto látok by u dospelých osôb nemali byť kontinuálne podávané po dobu viac ako 1 týždňa z dôvodu vzniku návyku (sanorinizmus) s intenzívnym zdurovaním sliznice za kratší čas po aplikácii. Ich dlhodobé používanie môže viesť k poškodeniu slizničného epitelu s útlmom ciliárnej aktivity a k ireverzibilnému poškodeniu sliznice s rhinitis sicca. Aj u týchto látok hrozí pri dosiahnutí systémovej cirkulácie možné zvýšenie krvného tlaku v dôsledku vazokonstrikcie periférnych tepien (Švihovec a kol. 2018).
Xylometazolín a oxylometazolín
[upraviť | upraviť zdroj]Xylometazolín a oxylometazolín sa používajú v nosových dekongestívnych sprejoch, ktoré sťahujú krvné cievy v nose a zvyšujú prietok vzduchu v nose, čím umožňujú pacientom s upchatým nosom ľahšie dýchať. Aktívna látka je účinná a dobre tolerovaná, v porovnaní s placebom pri bežnej nádche, xylometazolín a oxymetazolín výrazne uvoľnili upchatý nos a poskytli dlhotrvajúcu úľavu iba jedným vstrekom (Eccles et al. 2008).
Nafazolín
[upraviť | upraviť zdroj]Nafazolín je sympatomimetikum a derivát imidazolínu. Používa sa v 0,05-0,1 ‰ koncetrácií ako roztok na lokálnu dekongestenciu nosovej a očnej sliznice. Pre svoje vazokonstrikčné a dekongestívne vlastnosti sa používa ako voľnopredajný očný a nosový prípravok. Pri nadmernom dávkovaní alebo pri náhodnom požití môže spôsobiť poruchy vedomia prechádzajúce do kómy, hypotermiu, bradykardiu a potenie. Najmä u detí môže predávkovanie v dôsledku rýchlej absorpcie spôsobiť nežiaduce účinky (Vitezić 1994).
Nosové inhalačné tyčinky
[upraviť | upraviť zdroj]Mentol, gáfor alebo eukalyptus sa pridávajú do nosových sprejov alebo inhalátorov, kde sú často využívané na liečbu rinitídy, ktorá je spojená s akútnou infekciou horných dýchacích ciest a alergiou. Mentol ako rastlinný extrakt sa začal používať už v tradičnej medicíne v Ázii na liečbu respiračných chorôb, na západ sa ako liek dostal až koncom 19. storočia.
U závislých sú mentol alebo mentolové prídavky v nosových sprejoch obľúbené, pretože navodzujú pocit zľahčeného dýchania vďaka chladivému účinku. Avšak tento pocit je iba placebo, pretože samotný mentol nerozširuje sliznicu, a teda nejde o reálne zľahčenie dýchania (Eccles 2003).
Prevencia
[upraviť | upraviť zdroj]Najlepšou prevenciou proti tejto závislosti je vyhnúť sa používaniu týchto sprejov a radšej inhalovať slané vodné roztoky ako napríklad Vincentka, pripadne používať spreje s morskou vodou.
Ak už sa spreje používajú, treba dodržiavať maximálnu dobu užívania a doporučené denné dávkovanie daného spreja (Müller 2022).
Liečba
[upraviť | upraviť zdroj]Ak už u pacienta závislosť vznikla, najlepšie je prestať kvapky úplne používať. Pri úplnom vysadení kvapiek vzniká pocit zaťaženého dýchania, ktorý treba vydržať až do doby, kedy sa pocit dýchania vráti naspäť do normálnu. Na zregenerovanie nosovej sliznice pomáhajú rôzne éterické oleje, vitamíny A a E alebo pantenol. Ak došlo už k vážnejším poškodeniam, v niektorých prípadoch je treba podstúpiť chirurgický zákrok (Müller 2022).
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]ČIŽMÁRIKOVÁ, M., P. TAKÁČ, 2019. Liekové formy a aplikačné cesty podávania liekov so zameraním na ich význam v humánnej medicíne. Košice: UPJŠ 184.
DOKUYUCU, R., et al., 2015. Systemic side effects of locally used oxymetazoline. In: International Journal of Clinical and Experimental Medicine [online]. 8(2), 2674-2678. [cit. 15.12.2022]. Dostupné online
ECCLES, R., 2003. Menthol: effects on nasal sensation of airflow and the drive to breathe. In: Current allergy and asthma reports 3.3, s. 210-214.
ECCLES, R., et al., 2008. The nasal decongestant effect of xylometazoline in the common cold. In: American journal of rhinology. s. 491-496.
MÜLLER, M, 2022. What is a runny nose? [online]. [cit. 29. novembra 2022]. Dostupné online Archivované 2022-12-16 na Wayback Machine
MUSSHOFF, F., A. GERSCHLAUER, a B. MADEA, 2003. Naphazoline intoxication in a child - a clinical and forensic toxicological case. In: Forensic science international 134. s. 234-237.
ŠVIHOVEC, J., et al., 2018. Farmakologie. In: Grada Publishing,. s. 182.
VITEZIĆ, D., et al., 1994. Naphazoline nasal-drops intoxication in children. In: Arhiv za higijenu rada i toksikologiju, 45.1, s. 25-29.