Preskočiť na obsah

Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z ZTS Dubnica nad Váhom)

Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom, akciová spoločnosť (staršie názvy pozri dole) bol jeden z najvýznamnejších strojárskych podnikov na Slovensku v 2. polovici 20. storočia. V 80. rokoch zamestnával až 15 000 pracovníkov.

V závode sa do konca druhej svetovej vojny vyrábali vojenské stroje, po druhej svetovej vojne mostné konštrukcie, vlečné vozy, prístavné žeriavy, sústruhy a podobne, od roku 1957 sa vyrábali banské výstuže, valcovacie zariadenia, rušne a pod., od roku 1970 sa vyrábali aj axiálne hydrostatické prevodníky, od roku 1977 aj rýpadlá. Koncom 80. rokov sa vyrábali spomínané prevodníky a rýpadlá, ďalej vysokozdvižné vozíky, úpravárenské zariadenia k valcovacím tratiam, píly na kov, kardany, torzné tyče a podobne.

  • 1937 - 1939 Škoda Plzeň[1] Po obsadení Čiech bola Škoda Plzeň zlúčená so Škoda Auto (vtedy Akciová společnost pro automobilový průmysl - AZAP) a Československou zbrojovkou Brno do Reichswerke Hermann Göring
  • 1939 - 1945 Do konca marca 1939 tvorilo tento nemecký štátny / ríšsky podnik (Reichswerke) už 84 podnikov. 7. júla 1939 bol založený Holding Reichswerke AG „Hermann Göring“.[2] Zbrojovka v Dubnici bola vtedy Hermann Göring Werke pod kontrolou spoločnosti Herman Göring Waffenwerke c. o.[1]
  • V rokoch 1945 až 1948 bol závod postupne obnovovaný.[1]
  • 1946 - 1947 Škodove závody, n.p. Dubnica nad Váhom
  • 1947 - 1951 Škoda Dubnica, n.p. Dubnica nad Váhom
  • 1951 - 1962 Závody Klimenta Jefremoviča Vorošilova, n.p. Dubnica nad Váhom
  • 1962 - 1978 Strojárske a metalurgické závody, n.p. Dubnica nad Váhom
  • 1979 - 1989 Závody ťažkého strojárstva, n. p. Dubnica nad Váhom (skratka ZTS alebo ZŤS)
  • 1989 - ZŤS, kombinát, n.p. Dubnica nad Váhom
  • 1990 - 1996 Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom, štátny podnik
  • od 1996: Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom, akciová spoločnosť

Podnik bol založený v období predvojnovej konjunktúry v roku 1937. Vtedajšia zbrojovka patrila koncernu Škoda Plzeň. Závod bol vybudovaný ako polo podzemná prevádzka a systematicky bol dobudovávaný ako uzavretý technologický cyklus od výroby polotovarov,  mechanického opracovania, výroby špeciálneho náradia až po skúšky hotových delostreleckých systémov. Počas vojny bol podnik pod kontrolou Herman Göring Waffenwerke a vyrábal pre Nemecko delostrelecké zbrane, muníciu, súčiastky námorných torpéd či leteckých motorov. Na sklonku vojny bola pripravovaná aj výroba súčiastok rakiet V2[3]. V roku 1942 zamestnával podnik 4669 pracovníkov. Pri nálete amerických bombardérov 7. júla 1944 bol závod z veľkej časti zničený.

Po vojne bol závod postupne obnovovaný. Podnik v povojnovom období vyrábal širokú paletu civilných zariadení a strojov. Mosty, stavebné stroje, priemyselné linky, rušne a iné.

Značnú časť výroby podniku tvorila produkcia zbraní, napr. veží pre BVP. Po roku 1989 sa venoval výrobe ShKH Zuzana, či modernizácii obrnenej techniky.

Od roku 1950 národný podnik, od roku 1990 štátny podnik, od roku 1996 akciová spoločnosť, od roku 1999 (2007?) v konkurze.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c AKCIONÁRSKA ŠTRUKTÚRA [online]. www.ztsspecial.sk, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
  2. Gerd Wysocki: Arbeit für den Krieg. Herrschaftsmechanismen in der Rüstungsindustrie des „Dritten Reiches“. Arbeitseinsatz, Sozialpolitik und staatspolizeiliche Repression bei den Reichswerken „Hermann Göring“ im Salzgitter-Gebiet 1937/38 bis 1945. Steinweg, Braunschweig 1992, ISBN 3-925151-51-6., s. 27 (nemecky)
  3. Tvaroška, R., 2001, Výroba V-2 na Slovensku. Armáda, 11/2001, s. 27

Súradnice: 48°58′00″S 18°11′18″V / 48,966623°S 18,188424°V / 48.966623; 18.188424