Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944

Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944
Súčasť druhej svetovej vojny
B-24 Liberator patriaci 454. bombardovacej skupine 15. leteckej armády USAAF zhadzuje bomby, ilustračný snímok
Dátum 7. júl 1944 Miesto Dubnica nad Váhom, Slovensko Výsledok poškodenie závodu, spomalenie výroby v zbrojovke najmä z dôvodu absencií robotníctva po nálete
Protivníci
Spojené štáty	Slovensko Nemecko
Sila
20 bombardérov B-24 Liberator 454. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF
Straty
žiadne	16 mŕtvych, 40 ranených, zničená stolárska dielňa a kantína, poškodená hala II, prívod vody a elektriny
Historický portál

Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944 bol nálet amerických vzdušných síl na Škodove závody v Dubnici nad Váhom počas druhej svetovej vojny. Celkovo 20 bombardérov B-24 Liberator 15. leteckej armády zaútočilo 7. júla 1944 počas náletu na rafinériu Odertal na juhu dnešného Poľska (vtedy na území Nemecka) na náhradný cieľ – zbrojovku v Dubnici na Slovensku, ktorá bola v tom čase súčasťou koncernu Herman Göring Waffenwerke. Nálet poškodil viacero objektov zbrojovky a kvôli následným absenciám robotníkov obávajúcich sa opakovania náletu došlo k poklesu vojnovej výroby.

Predohra

Zbrojársky podnik v Dubnici nad Váhom bol založený v období predvojnovej konjunktúry v roku 1937. Patril koncernu Škoda Plzeň. Závod bol vybudovaný ako polopodzemná prevádzka a systematicky bol dobudovávaný ako uzavretý technologický cyklus od výroby polotovarov, mechanického opracovania, výroby špeciálneho náradia až po skúšky hotových delostreleckých systémov. Počas vojny sa podnik dostal pod kontrolou Herman Göring Waffenwerke a vyrábal pre Nemecko delostrelecké zbrane, muníciu, súčiastky námorných torpéd či leteckých motorov. Na sklonku vojny sa pripravovala aj výroba súčiastok rakiet V2.

Dňa 11. decembra 1941, potom ako Japonsko napadlo Spojené štáty náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene SR 12. decembra.

Na rozdiel od vojny s Poľskom a Sovietskym zväzom nezahájila Slovenská republika voči západným veľmociam žiadne priame vojenské kroky. V lete 1943 sa územie Slovenského štátu dostalo do dosahu amerických vzdušných síl v Stredomorí. Koncom roka sa 15. letecká armáda zapojila do ničenia vybraných strategických cieľov v strednej Európe a 16. júna 1944 uskutočnila prvý nálet na Slovensko – bombardovanie bratislavskej rafinérie Apollo.

Konštrukcia dubnickej zbrojovky bola – vďaka exilovej vláde v Londýne – Spojencom známa. Výrobný blok chránila tzv. nárazová doska, tvorená 2,2 metrami železobetónu, 2 metrami hliny a 0,8 metrami stropu, ktorá nemohla byť zničená ani pri použití časovaných bômb najväčšieho kalibru. Preto dubnická zbrojovka napriek dôležitosti produkcie nefigurovala na zozname primárnych cieľov leteckých náletov, ale len ako príležitostný cieľ, hlavne z psychologických dôvodov.

Priebeh

Dňa 7. júla 1944 bola cieľom náletu 15. leteckej armády rafinéria Odertal na juhu dnešného Poľska (vtedy na území Nemecka). Letecký poplach v Dubnici nad Váhom bol vyhlásený o 09:48 hod. V čase 10:45 hod. preletela nad mestom formácia lietadiel smerom na sever a asi o hodinu sa lietadlá vracali späť na juh na základne v Taliansku. Dvadsať bombardérov B-24 Liberator 454. bombardovacej skupiny nezhodilo kvôli poruche na zameriavači vedúceho stroja bomby nad rafinériou Odertal, preto sa počas letu späť táto skupina bombardérov oddelila a zo smeru Uherské Hradiště a Horná Súča napadla medzi 12:04 až 12:07 hod. príležitostný cieľ Škodove závody v Dubnici nad Váhom. Na cieľ dopadlo 195 kusov 500-librových bômb s celkovou hmotnosťou 48,75 ton.

Dubnickú zbrojovku chránili 30. a 32. delostrelecká protilietadlová batéria pod velením stotníka Juraja Hinterbuchnera a por. Slavomíra Šimonoviča. Pozícia 30. DPLB bolo zhruba 100 metrov od dubnickej hydrocentrály a 32. DPLB sa nachádzala pri obci Prejta. Dva kanóny z uvedených batérií boli umiestnené v obci Príles. Obe batérie boli vybavené protilietadlovými kanónmi vzor 22 kalibru 83,5 mm s celkovým dostrelom 11 300 metrov a účinným dostrelom 7 000 metrov. Dňa 7. júla 1944 batérie vystrelili iba šesť granátov.

Obete

Jedna z bômb zasiahla protiletecký kryt pred závodnou kantínou, kde sa ukrývali zamestnanci. Celkovo si nálet vyžiadal 16 ľudských obetí, väčšinou to boli nemeckí zamestnanci z krytu. Pohreb obetí náletu sa konal 10. júla 1944 o 16:00 hod. Zoznam obetí:

Fritz Lischewski, nar. 1917
Michal Uličný, nar. 1925
Gustáv Grob, nar. 1924
Jan Pöss, nar. 1917
Vilhelm Schiller, nar. 1917
Anna Rusnáková, nar. 1928
Jozef Ďurček, nar. 1919
Jozef Revický, nar. 1916
Anna Hoghová, nar. 1928
František Bludovský, nar. 1925
Anton Schüstale, nar. 1925
Magda Bayerova, nar. 1918
Hugo Homsath, nar. 1912
Ferdinand Frindt, nar. 1918
Fritz Mrotzek, nar. 1899
Jan Rosa, nar. 1912

Výsledky náletu

Škody spôsobené náletom boli zhrnuté v správe č. 168 – Dôv. – 1944 zo dňa 10. júla 1944 adresovanej II/1. oddeleniu Ministerstva národnej obrany, Trenčianske Teplice (citované v pôvodnom znení).

„

Hlásim, že dňa 7.júla 1944, asi okolo 12.hod.bolo prvé bombardovanie Škodových závodov v Dubnici nad Váhom nepriateľskými leteckými sväzmi - americkými. Letecký útok vyžiadal si dosiaľ celkom: 15 mrtvých, 34 ťažko ranených. Mŕtvych bolo: mužov 12, žien 3. / Obete sú väčšinou nemeckej národnosti a ríšskí Nemci./ Z továreňských objektov boly zasiahnuté a poškodené tieto budovy a komunikácie: 1./ Truhlárska dieľňa skoro celá zhorela, súc zasiahnutá na plno a nie je viac používateľná. 2./ Hala II.bola zasiahnutá štyrmi výbušnými bombami. Stroje v Hale sa nachádzajúce poškodené neboly. V tom objekte nie je možno hovoriť o veľkej škode. Bola zasiahnutá len nitovňa, ktorá je na čas vyradená z prevádzky. 3./ Vodovod zasiahnutý na troch miestach, takže závod bol po dobu troch dní bez pitnej vody a bez vody potrebnej do kotelne a k výrobe. 4./ Elektrická sieť bola zasiahnutá, takže Škodove závody, ako i obec Dubnica nad Váhom, boly bez prúdu a nemohol byť odhúkaný ani konec poplachu. 5./ Nová kantina bola zasiahnutá výbušnou bombou, takže túto možno považovať za úplne zničenú. 6./ Kancelária stavebného dozoru ŠZ bola zasiahnutá výbušnou bombou. Plný zásah. 7./ Sklad fmy Konstruktíva, ktorý sa nachádza mimo ohrady závodu zasiahnutý bol bombou a úplne zhorel. 8./ Zasiahnuté tri ubytovacie drevené baráky v robotníckej kolónii: z nich dva na plno /úplne zničené/ a jeden nepriamo /bomba padla nedaleko baráku/. 9./ Zasypaný jedon kryt, z ktorého do dnes, t.j.10.7.1944 bolo vytiahnutých 6 osôb, z ktorých jedna osoba žije a 5 je mŕtvych. Záchranné práce tu prevádzal 2.oddiel pohyblivej jednotky CPO zo Žiliny. 10./ Hradská /vedúca zo Žiliny do Trenčína/ pred továrňou bola 2 krát na plno zasiahnutá. Nastala porucha v premávke, táto však bola v krátkej dobe odstránená. 11./ Hradská vnútri v závode, vedúca do Haly II, zasiahnutá na plno. Neschopná k premávke. 12./ Plného zásahu sa dostalo nemeckej ošetrovni, stojacej pred vchodom čís.II do bloku. Ošetrovňa bola prázdna. 13./ Blok - podzemná časť továrne - zasiahnutý asi 13-mi bombami na plno. Blok je chránený t.zv. nárazovou doskou /2.2 m železobeton, +2 m hliny + 0.80 m normálny strop/, ktorá nárazy vydržala, ba takrečeno ani nepocítila. 14./ Hlavná hradská, vedúca z hlavnej vrátnice do administratívnej budovy zasiahnutá na plno. Premávka ihneď uvoľnená. 15./ Mimo obvod závodu dopadlo ešte niekoľko desiatok bomb, ktoré však neurobily značnejších škôd. Podľa predbežného zistenia boly shodené asi 120 až 300 kg ťažké letecké bomby. Z týchto jedna nevybuchla pri robotníckej kolónii, ktorá bude odstránená pri ukončení odpratovacích prác v zasypaných krytoch. Nad továrňou preletelo približne asi 300 lietadiel, ktoré maly smer letu Trenčín - Dubnica, nad Dubnicou sa však otočily smerom na Vláru. Lietadlá, ktoré bombardovaly Dubnicu - továrňu, priletely smerom od Pruského na Trenč.Teplice. Preletely presne nad závodom. V Dubnici sa nachádzajúce protilietadlové delostrelectvo vystrelilo na nepriateľské lietadlá 6 rán po bombardovaní továrne. Po nálete vyskočil padákom jedon člen z posádky nepriateľských lietadiel, ktorý bol zaistený miestnou žandárskou stanicou. V obci Sedmerovce, okres Púchov padlo jedno nemecké stíhacie lietadlo. Po ukončení poplachu nastaly odpratovacie a záchranné práce, ktoré i teraz pokračujú. Lví podiel na záchranných prácach malo vojsko. Musím konštatovať, že robotníctvo prejavovalo malú ochotu na záchranných a odpratovacích prácach. Viac menej činilo zo seba len zvedavé publikum. Druhá - odpoľudňajšia zmena riadne nastúpila do práce a pracovala. Továrňa prevážne beží. Hlavný produkt výroby nebol zasiahnutý. Vzdor malým stratám na ľudských životoch, morálny vplyv na osadenstvo bol vážny, nakoľko stačí upozornenie složiek na letecké nebezpečie a osadenstvo, nečakajúc ani signál na poplach, opúšťa húfne a bez hlavy továrňu. Tento zjav VDÚ potiera. Miestnosti kancelárie VDÚ zasiahnuté neboly a žiadon člen VDÚ zabitý ani zranený nebol. Dostane v odpise VDO 1.- obranný dôstojník, kab.kanc.ministra NO. Prednosta vojenského dozorného úradu mjr. tech. zbroj. ing. E. Gavalovič Dodatkom hlásim: Dňa 10.7.1944 bolo mne p.riaditeľom Sonnewendom hlásené, že dnes, t.j. dňa 10.7.1944 nedošlo do zamestnania asi 25-30 % osadenstva. Pohreb obetí sa bude konať dňa 10.7.1944 o 16.00 hod. Za VDÚ sa zúčastní pohrebu prednosta VDÚ. Prednosta vojenského dozorného úradu mjr. tech. zbroj. ing. E. Gavalovič

“

Referencie

Historický portál Letecký portál