Preskočiť na obsah

Zbojník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zbojník
Zbojník prenesene znamená aj lapaj, beťár či naničhodník, podliak.

Zbojník je označenie osoby prepadávajúcej a násilím oberajúcej iných v období stredoveku a včasného novoveku, ktorá touto činnosťou takmer vždy prejavovala odpor proti vrchnosti príp. nepoužívala násilie zámerne, ale z donútenia alebo nutnosti. Činnosť zbojníka/zbojníkov sa nazýva zbojníctvo.

Zbojníci bývali organizovaní do skupín, často to boli vojenskí dezertéri, bývalí väzni a ľudia na okraji spoločnosti. Ako zbojníci sa druhotne označovali aj skutoční zločinci alebo legendárne osoby. Významné miesto mali tieto postavy v ľudových povestiach. Kult zbojníkov ako ľudových hrdinov bol posilnený aj stvárnením ich osudu v romantickej literatúre.

Na Slovensku bolo bohato rozšírené v stredoveku, najmä v 15. storočí na severnom Slovensku (Fedor Hlavatý 1492). Na konci 17. a 18. storočia bolo rozšírené v oblasti Bielych Karpát a Javorníkov (Adamčík, Ilčík, Hrajnoha), na Orave a Pohroní (Jakub Surovec, 1715 - 1740). Na Gemeri ešte v 19. storočí pôsobil Mišo Vdovčík, 1803 - 1832. Najznámejším zbojníkom v 18. storočí bol Juraj Jánošík.