Zem úsmevov
Zem úsmevov alebo Krajina úsmevov[chýba zdroj] (nem. Das Land des Lächelns) je opereta v troch dejstvách, ktorú skomponoval Franz Lehár. Vznikla prepracovaním staršej Lehárovej operety nazvanej Žltý kabát (kazajka) (nem. Die gelbe Jacke).
Premiéra pôvodnej operety sa konala 9. februára 1923 v Theater an der Wien vo Viedni. Libreto, ktoré bolo menej kvalitné, napísal Victor Léon. Svoj výrazný úspech dosiahla táto opereta až po prepracovaní a uvedení pod novým názvom, Zem úsmevov. Prepracovanie operety navrhol Lehárovi jeho priateľ, tenorista Richard Tauber. Libreto bolo vylepšené a šťastný koniec operety bol zmenený na smutný. Opereta Zem úsmevov je považovaná za špičkové dielo Franza Lehára.
Premiéra prepracovanej operety sa uskutočnila 10. októbra 1929 v Metropol Theater v Berlíne. Libreto Victora Léona v nemeckom jazyku prepracovali Ludwig Herzer a Fritz Löhner.
Hlavné postavy
[upraviť | upraviť zdroj]Postava | Hlasový rozsah | Obsadenie na premiére, 10. Október 1929 (Dirigent: Franz Lehár) |
---|---|---|
Princ Sou-Chong (Su Čong) | tenor | Richard Tauber |
Líza | soprán | Vera Schwarz |
Gróf Gustáv von Pottenstein | tenor | Willi Stettner |
Mi - sestra Sou-Chonga | soprán | Hella Kürty |
Tschang (Čang) | barytón | Adolf Edgar Licho |
Obsah
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Generálova dcéra Liza, sa zaľúbi do čínskeho veľvyslanca Su-Čonga, ktorému dá prednosť pred svojím kamarátom z detstva dôstojníkom Gustávom Pottensteinom. Su-Čong tiež miluje Lizu, ale obaja sa snažia utajiť svoje city, až kým Su-Čonga zavolajú späť do vlasti, kde ho chcú vymenovať za ministra. V tej chvíli si namiesto rozlúčky vyznajú lásku a Liza sa rozhodne ísť so Su-Čongom do Číny.
Druhé dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Su-Čong v Číne získava vyznamenanie. Avšak konzervatívne zmýšľajúcim čiňanom vedeným Su-Čongovým strýkom, Čangom, sa vôbec nepáči európska žena so svojimi cudzími zvykmi, ktorými silne vplýva aj na Su-Čongovu sestru Mi. Čang preto nalieha na Su-Čonga, že človek v jeho postavení sa musí oženiť so štyrmi čínskymi urodzenými slečnami. Su-Čong nakoniec súhlasí, ale len formálne, pretože Lizy sa nemieni vzdať. Pottenstein, ktorý Lizu odprevadil do Číny a stihol sa aj zaľúbiť do Mi, však Lize prezradí čo sa chystá. Keď tú „formálnu“ svadbu potvrdí aj Su-Čong a navyše sa spáva prihrublo, Liza sa rozhodne ujsť. Su-Čong aby tomu zabránil, postaví pred dvere paláca stráže.
Tretie dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Pottenstein chce Lize pomôcť a jediný na koho sa môže obrátiť o pomoc je Mi. Rozhodnú sa utiecť cez kaplnku, ale tam nečakane stretnú Su-Čonga. Ten však už vie, že je všetkému koniec a Lizu až príliš miluje, takže nakoniec jej sám pomôže opustiť palác. S Lizou odchádza aj Pottenstein. Su-Čong ostáva sám so svojou sestrou a obaja smútia za svojimi láskami. Su-Čong sestru upozorní, že nesmie plakať, pretože tvár Číňana sa musí stále usmievať bez ohľadu na to, ako mu krváca srdce ...
Skladby
[upraviť | upraviť zdroj]Tučným písmom sú vyznačené najznámenšie skladby
1. dejstvo
- Hoch soll sie leben! - Gern, gern wär ich verliebt - vstup (Líza, Gustáv, chór)
- Freunderl, mach dir nix d'raus - (Líza, Gustáv)
- Immer nur lächeln - ária Sou Chonga
- Bei dem Tee á deux - duet (Líza, Sou-Chong)
- Von Apfelblüten einen Kranz - ária Sou-Chonga
2. dejstvo
- Wer hat die Liebe uns ins Herz gesenkt - duet (Líza, Sou-Chong)
- Im Salon zur blau'n Pagode - ária Mi
- Meine Liebe, deine Liebe (Moja láska, Tvoja láska) - duet (Mi, Gustáv)
- Dein ist mein ganzes Herz (Ja svoje srdce dám) - ária Sou-Chonga
- Ich möcht' wieder einmal die Heimat seh'n - ária Lízy
- Dein war mein ganzes herz - reminiscencia (Sou-Chong)
3. dejstvo
- Märchen vom Glück - (Líza, chór)
- Wenn die Chrysanthemen blühn - duet (Gustáv, Mi)
- Wie rasch verwelkte doch - Meine Liebe, deine Liebe - ária s reminiscenciou (Mi)
- Dieselbe Sonne - Liebes Schwesterlien - finále (Líza, Mi, Sou-Chong, Gustáv)