Zimné plávanie
Zimné plávanie je plávanie v štandardných plavkách v zimnom období vo vode chladnejšej ako 12 °C (v otužileckej terminológii chladná voda - studená voda - ľadová voda), spravidla v prírode s časom pobytu vo vode aspoň 2 – 3 minúty. Za zimné plávanie možno považovať aj také plávanie, keď je voda ľadová (pod 4°C) a plavec v nej pláva aspoň 1 minútu. Za športové zimné plávanie možno považovať také plávanie, keď plavec prepláva vzdialenosť aspoň 100 metrov. Z bezpečnostných a zdravotných dôvodov by čas pobytu v studenej vode nemal presiahnuť 20 minút.
Zimné plávanie na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé organizované zimnoplavecké akcie (pod dobovým názvom športové otužovanie) sa na Slovensku uskutočnili v roku 1978 pod gesciou plavca - účastníka Olympijských hier v Helsinkách 1952 Vladimíra Skovajsu (1929 – 2002).[1] Iste bol pre takéto aktivity inšpiráciou a vzorom aj diaľkový a zimný plavec PaeDr. Ján Novák - Slovák žijúci v Česku ako vojak z povolania, ktorý sa preslávil v roku 1974 (a tiež 1975) ako druhý a dvojnásobný československý premožiteľ prielivu La Manche. Významnú úlohu pri propagácii otužovania a zimného plávania mal už od roku 1994 aj operný spevák, otužilec Martin Babjak.[2][1]
Prvé otužilecké skupiny a kluby
[upraviť | upraviť zdroj]Značné oživenie otužileckých a zimnoplaveckých aktivít nastalo na Slovensku v roku 1999 a jeho výsledkom bol vznik prvého slovenského otužileckého klubu Ľadové medvede Bratislava (ĽMB) ako občianskeho združenia (OZ) 6. januára 2000 na čele s MUDr. Jozefom Makaiom (1947 – 2017). Koncom roka 2000 mal tento klub asi 30 členov a od roku 2002 mal ako prvý z klubov aj webovú stránku. Väčšie pravidelne aktívne a formálne neorganizované otužilecké zoskupenia vznikli v roku 2000 aj v Banskej Bystrici (hlavne z aktívnych športovcov päťbojárov),[2] v Košiciach (skupina Košické tulene) a v Piešťanoch už skôr vznikla tradícia zimnej plavby cez rieku Váh pod vedením Karola Kevana.[1] V roku 2006 sa novým veľkým otužileckým klubom stali Slovenské ľadové medvede, OZ: vznikli z odídencov z ĽMB a v roku 2012 združovali celkovo asi 140 členov (v Bratislave asi 100 trénujúcich v troch lokalitách), v Banskej Bystrici (~20), v Bánovciach nad Bebravou (~10) a v Nitre (~10). V roku 2010 sa občianskym združením stal početný klub Tučniaky Žilina. Veľa ďalších skupín otužilcov vzniklo v rokoch 2010 – 2015. Aktuálny stav klubov a skupín na Slovensku a ich webov a/alebo facebookovských stránok možno nájsť v článku Prehľad otužileckých klubov na Slovensku.[3]
Súťaženie
[upraviť | upraviť zdroj]Súťažiť sa začalo v roku 1978 neformálnymi pretekmi na jazere Štrkovec v Bratislave[1] aj za účasti českých zimných plavcov. V rokoch 2001 – 2005 organizoval klub ĽMB bodovaciu súťaž Pohár ĽMB nazývanú aj liga, napr. v sezóne 2003/2004 to bolo 21 kôl.[4] Prvé slovenské majstrovstvá v zimnom plávaní prebehli v réžii ĽMB v rokoch 2002 – 2005 v Bratislave na Draždiaku aj za účasti českých zimných plavcov. Pokusom o ich znovuobnovenie boli Majstrovstvá SR v zimnom plávaní, ktoré zorganizovali v Senci v rokoch 2007 a 2009 SĽM. V sezóne 2017/2018 vznikol Slovenský pohár v zimnom plávaní (SPvZP) s pevnými pravidlami, súťažným poriadkom atď.[5] Pre celosvetovú pandémiu COVID-19 bola súťaž sezóny ukončená 5. kolom v Bratislave 7.marca 2020, v sezóne 2020/2021 sa preto nekonala na Slovensku žiadna celoslovenská súťaž.
Otužilecké výnimočnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Asi najatraktívnejším zimnoplaveckým podujatím na Slovensku je od roku 2001 tradičné januárové plávanie v Dunaji v Bratislave na trati 1 000 m, ktorého súčasťou býva v prípade vhodných podmienok aj plavba vybraných plavcov - otužilcov cez tok (cca 1 600 m). Od roku 2019 sa toto podujatie koná ako Memoriál Jozefa Makaia. Slovenskou výnimočnosťou je Hymna otužilcov[6] z roku 2001. Unikátnou akciou bola v roku 2006 Otužilecká 24-hodinovka, ktorej sa 17. – 18. novembra 2006 zúčastnilo 143 plavcov a podľa vtedajších informácií nemala vo svete obdobu.[7]
Na súťažiach v Česku
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenskí zimní plavci sa zúčastňovali súťaží československého pohára v zimnom plávaní (po rozdelení Československa v roku 1993 ako Českého pohára - ČPvZP) od jeho vzniku v roku 1975 ako členovia českých klubov (v zmysle súťažného poriadku). Podľa dnešných oficiálnych rukopisných archívov sa Ján Novák umiestnil v 1. sezóne 1975/1976 na 2. mieste.[8] Celkovým víťazom ČPvZP sa stal plavec zo Slovenska prvýkrát v sezóne 2000/2001 - Zoltán Makai[9] (a tiež v sezóne 2001/2002), neskôr sa to podarilo aj Ddeziderovi Pékovi (2015/2016) a Richardovi Nyárimu (2016/2017).
Pri míľnikoch na prielive La Manche
[upraviť | upraviť zdroj]Už od roku 1974 z čias ČSSR sa kandidáti na plávanie cez La Manche tradične grupovali hlavne spomedzi otužilcov - zimných plavcov. Po dvojnásobnom preplávaní prielivu La Manche Jánom Novákom[10] sa v ére samostatnosti SR stal prvým úspešným zdolateľom prielivu La Manche v roku 2002 zimný plavec Zoltán Makai.[11] Prvá slovenská zmiešaná štafeta zo zimných plavcov (6 mužov, jedna žena) preplávala La Manche v roku 2003 a prvá slovenská ženská štafeta (6 žien – tiež zimné plavkyne) to dokázala v septembri v covidovskom roku 2020.[12]
Medzinárodné súťaže
[upraviť | upraviť zdroj]WSWC a Svetový pohár IWSA
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčšou medzinárodnou súťažou sú zimnoplavecké majstrovská sveta (Winter Swimming World Champinships – WSWC)[13], ktoré sú majstrovstvami typu masters (vekové skupiny po 5 rokoch) a sú organizované medzinárodnou asociáciou zimného plávania International Winter Swimming Association (IWSA).[14] Konajú sa od roku 2000 v dvojročnom intervale a ich prehľad je v priloženej tabuľke. Vyvinuli sa z hobby-plávania hlavne štýlom "vysoké prsia" (head-up breaststroke) spravidla s neplaveckou čiapkou. Slovenskí plavci sa ich prvýkrát zúčastnili v roku 2006 v Oulu ako skupina Polar Bears Slovakia, ktorú tvorili štyria plavci z Bratislavy.[15] Slovensko malo potom zastúpenie na všetkých ďalších WSWC doteraz (naposledy v Blede 2020). Najpočetnejšia skupina zimných plavcov zo SR bola v Blede 2010 (asi 35 účastníkov), pódiové umiestenia sú však výnimočné a podarili sa len v Blede 2010 (1x), Jurmale 2012 (2x), Rovaniemi 2014 (2x), Talline 2018 (2x) a v Blede 2020 (6x).[16]
Prehľad WSWC | |||||
rok | # | štát | mesto | dátum | poznámky |
2000 | 1. | Fínsko | Helsinky | asi 500 účastníkov, je považované za 1. WSWC | |
2001 | 2. | Fínsko | Jyväskylä | asi 750 účastníkov | |
2002 | 3. | Fínsko | Kajaani | asi 650 účastníkov | |
2004 | 4. | Fínsko | Muonio | asi 300 účastníkov, prevládajúci štýl je stále "vysoké prsia" | |
2006 | 5. | Fínsko | Oulu | bazén v ústí rieky, 1.veľké medzinárodné podujatie, 980 osôb | |
2008 | 6. | Spojené kráľovstvo | Londýn | 680 osôb, prvýkrát vytrvalostná súťaž na 450m | |
2010 | 7. | Slovinsko | Bled | 790 osôb, 450 m prvýkrát v otvorenej vode | |
2012 | 8. | Lotyšsko | Jurmala | 20.-22.jan. | 1129 osôb |
2014 | 9. | Fínsko | Rovaniemi | 20.-23.mar. | 1244 osôb |
2016 | 10. | Rusko | Ťumeň | 8.-10.mar. | 1275 osôb, vysoká konkurencia |
2018 | 11. | Estónsko | Tallin | 6.-10.mar. | 1386 osôb, bazén v morskom prístave, voda 0°C, + štýl motýlik |
2020 | 12. | Slovinsko | Bled | 3.-9.feb. | 1052 osôb, prvýkrát aj súťaž na 1000m (v jazere) |
Svetový pohár v zimnom plávaní (Winter Swimming Cup) [17] prebieha v réžii IWSA celosezónne. Plavci majú pridelené registračné kódy ( IWSA-ID) a podľa získaných bodov (nezávisle od teploty vody) vznikne po sezóne finálne poradie.
Súťaže v Číne
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 2016-2020 organizovala Čína v dňoch pred začiatkom lunárneho roku propagačné zimné plávania so symbolickou medzinárodnou účasťou v dvoch lokalitách: na Veľkom čínskom kanáli v historickom Tchaj-er-čuangu (bazénové preteky do 100 m a plavbu v kanáli na 450 m, spolu asi 80 účastníkov) a na jazere Daming Lake v Jinane (bazénové preteky a plavbu 300m, spolu asi 950 plavcov), ktorých sa 4x zúčastnil aj slovenskí zimní plavci. Pre COVID-19 sa táto akcia v roku 2021 už nekonala.
COVID-19 a zimné plávania a otužovania v sezóne 2020/2021
[upraviť | upraviť zdroj]Choroba COVID-19 zablokovala zimnoplavecké súťaženia od 10. marca 2020 a až na jednu výnimku aj všetky súťaže Svetového pohára (World Cup).[17] Tou výnimkou bol Pohár Veľkej Nevy v Petrohrade 26. – 28.februára 2021, ktorého sa zúčastnilo 304 plavcov.[18][19] Na republikovej úrovni sa v Česku uskutočnila počas sezóny 2020/2021 len jediná súťaž, a to tradičný 74. Memoriál Alfréda Nikodéma v Prahe 26. decembra 2020 za účasti 261 plavcov.[20] Naopak, v Česku aj na Slovensku došlo k obrovskej - až paradoxnej - vlne popularity otužovania[21] spôsobenej asi hlavne tým, že pandemické zákazy vychádzania sa vo všeobecnosti nevzťahujú na prírodu, ktorou sú aj otvorené vody (jazerá a rieky).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d MAKAI, Jozef. Dejiny otužovania na Slovensku [online]. 2006, [cit. 2025-02-25]. Dostupné online.
- ↑ a b História vzniku otužileckého hnutia v našom kraji [online]. 2016, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Prehľad otužileckých klubov na Slovensku [online]. 2020, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Gabčíkovo: hotovo! [online]. ĽMB, 2004, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online. Archivované 2004-05-08 z originálu.
- ↑ web Športové otužovanie [online]. [Cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
- ↑ O slovenskej Hymne otužilcov od M. Babjaka [online]. Delfíny ZP, 2020-01-07, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
- ↑ SVÍTOK, Igor. Kniha slovenských rekordov. 1.. vyd. Pezinok : Igor Svítok - Datapresscomp, 2007. ISBN 978-80-968700-2-8. S. 133-134.
- ↑ ČP 1975/1976 [online]. ČSPS, sekce dálkového a zimního plaváni, 1976, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
- ↑ ČP 2000/2001 a ČP 2001/2002 [online]. ČSPS, sekce dálkového a zimního plaváníí, 2002, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
- ↑ KOMÁREK, Vladimír. Jan Novák [online]. Česká otužilecká unie, [cit. 2021-03-02]. Dostupné online.
- ↑ DINKA, Pavol. Ľadové medvede v ľudskej koži. 1. vyd. [s.l.] : Belimex, 2003. ISBN 80-89083-38-2. Kapitola Ľadový medveď, s. 171-204 a Naprieč prielivom La Manche (v Prílohe).
- ↑ Prvá slovenská ženská štafeta uspela na LaManche! [online]. Delfíny ZP, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
- ↑ WSWC [online]. IWSA, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online. Archivované 2021-05-14 z originálu.
- ↑ International Winter Swimming Association [online]. [Cit. 2021-03-01]. [iwsa.world Dostupné online.]
- ↑ DINKA A KOL., Pavol. Voda a chlad. 1. vyd. [s.l.] : Formát, 2008. ISBN 978-80-967229-5-2. S. 103-106,155-157.
- ↑ Bled 2020 (tri články) [online]. Delfíny ZP, 5.-8.1.2021, [cit. 2021-03-01]. Dostupné online.
- ↑ IWSA Events - International Winter Swimming Association [online]. iwsa.world, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online. Archivované 2021-05-14 z originálu.
- ↑ Big Neva Cup 2021 – zimplav.ru [online]. [Cit. 2021-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Кубок Большой Невы 2021 – zimplav.ru [online]. [Cit. 2021-03-13]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ KOPECKÁ 29.12.2020, Nikola. 74. Memoriál Alfreda Nikodéma 2020 | I. plavecký klub otužilců Praha [online]. [Cit. 2021-03-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Studená voda, půl zdraví? Radiožurnál mapuje fenomén otužování v Česku [online]. Radiožurnál, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zimné plávanie