Znásilnenie Belgicka

Vyobrazenie popravy civilistov v belgickej obci Blegny od Évaristea Carpentiera

Znásilnenie Belgicka (angl. Rape of Belgium) je zaužívané označenie pre vojnové zločiny spáchané nemeckými vojskami na civilistoch počas invázie a následnej okupácie Belgicka cez 1. svetovú vojnu.

Neutralita Belgicka bola garantovaná Londýnskou dohodou z roku 1839 podpísanou Spojeným kráľovstvom, Pruskom a ďalšími piatimi európskymi krajinami. Nemecký Schlieffenov plán spred vojny však rátal s obídením francúzskej armády sústredenej predovšetkým na východných hraniciach Francúzska práve cez neutrálne Belgicko, čím by neutralitu Belgicka narušil. Nemecký kancelár Theobald von Bethmann Hollweg zmluvu týždeň po vypuknutí vojny označil za „zdrap papiera“.

V ten istý deň sa začala nemecká invázia do Belgicka. Počas nej a počas následnej okupácie sa tam nemecké vojská dopustili množstva zdokumentovaných prípadov násilnosti na belgickom civilnom obyvateľstve a na jeho majetku. Zabitých bolo 6 000 ľudí, ďalších 17 700 zahynulo následkom väznenia, deportácií a trestov smrti. Len v roku 1914 bolo zničených 25 000 domovov a ďalších budov v 837 obciach po celej krajine. Pred nemeckou armádou sa dalo na útek 1,5 milióna Belgičanov, čo v tom čase predstavovalo celú pätinu populácie.

Tieto udalosti rýchlo využili krajiny Dohody vo svojej vojnovej propagande na účely náboru vojakov. Neskôr tiež poslúžili aj ako jedna zo zámienok pre vstup Spojených štátov do vojny práve na strane spojeneckých krajín.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rape of Belgium na anglickej Wikipédii.