Zoľnik
Zoľnik (rus. зольник – zoľnik) je ruský odborný termín pre mohylový násyp popola, hliny a kultových pozostatkov s priemerom 10 – 40 m a výškou až 2 m, spravidla pokladaný za kultové miesto. Zoľniky patria k charakteristickým znakom belogrudovskej kultúry. Ich výskyt sa viaže k strednému Dnepru cez Moldavsko až po Olténiu v Rumunsku.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ zoľniky. In: NOVOTNÝ, Bohuslav a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1986, s. 1008.