Ä
Ä je v poradí 3. písmeno slovenskej abecedy. Hláskuje sa ako široké e alebo a s dvomi bodkami/a s dvoma bodkami. Graficky sa značí ako písmeno A/a s dvomi bodkami (dierézou) a v slovenskom jazyku je to jediná samohláska, ktorá nemá dlhý ekvivalent. Tam, kde sa (zvlášť pri slovotvorbe) vyžaduje predĺženie, použije sa dvojhláska ia, napr. svätý → sviatok, mätiem → miasť, mäso → mias (tvar genitívu plurálu)… Vo vyššom štýle je riadna výslovnosť hlásky ä záväzná, v neutrálnom a nižšom štýle je nezvyčajná a hodnotí sa ako príznaková, nahrádza sa hláskou e (/ɛ/), prípadne a.[1]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Hláska ä sa môže vyskytovať iba po spoluhláskach b, m, p a v, napr. v týchto slovách (a ich tvarov):
- po spoluhláske b:
- bábätko
- holúbä
- rýbä
- žriebä
- po spoluhláske m:
- mäkčeň
- mäkký
- mäso
- mäta
- pamäť
- smäd
- najmä
- tvary slovesa miasť (mätiem, mätieš, mätie, mäť!…)
- po spoluhláske p:
- opäť
- päsť
- päta
- päť
- rozopäť
- späť
- opätok
- po spoluhláske v:
- deväť
- hovädzie
- nevädza
- rukoväť
- sôvä
- svätý
- väčší
- vädnúť
- záväzok
- väzeň
V iných jazykoch
[upraviť | upraviť zdroj]Toto písmeno sa nachádza napríklad v estónskej, fínskej, nemeckej, švédskej či turkménskej abecede. Vo väčšine jazykov označuje predné otvorenejšie samohlásky, najčastejšie /ɛ/ alebo /æ/.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KRÁĽ, Ábel. Pravidlá slovenskej výslovnosti. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996. 626 s. ISBN 80-08-00305-7. S. 54 – 55, 102 – 103.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
