Preskočiť na obsah

Slovenská abeceda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
46 písmen slovenskej abecedy, z toho 26 základných latinských písmen (sivou) a 20 modifikovaných latinských písmen a zložiek (čiernou)

Slovenská abeceda alebo slovenské písmo[1][2] je abeceda (resp. písmo), ktorá sa používa na zápis slovenčiny. Je to najdlhšia abeceda v celej Európe.

Prehľad znakov

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenskou abecedou tu primárne myslíme súbor všetkých písmen grafickej sústavy slovenského jazyka. Slovenská abeceda pozostáva zo 46 písmen. Každé z nich má dve podoby, tzv. malé písmeno a tzv. veľké písmeno (kedy sa má použiť malé a kedy veľké písmeno určujú pravidlá pravopisu). Tieto písmená okrem toho majú určité predpísané poradie. Nasleduje zoznam spomínaných 46 písmen v spomínanej malej a veľkej podobe a v spomínanom predpísanom poradí v ich tlačenej podobe:[3]. V niektorých slovách je možné nájsť písmená prevzaté z iných jazykov. napr. ö (röntgen). Tieto písmená nie sú zahrnuté v slovenskej abecede.

Dvojhlásky ia, ie, iu (na rozdiel od dvojhlásky ô) sa nepovažujú za samostatné písmená, a teda ani za súčasť abecedy. Považujú sa za dve písmená.

V písme sa popri písmenách abecedy používajú interpunkčné znamienka.[3]

Písmená slovenskej abecedy možno rozdeliť nasledovne:

delenie 1:[4]

  • veľké písmená – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie)
  • malé písmená – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie)

delenie 2:[4]

delenie 3:[3]

delenie 4:[pozn 1]

  • spoluhláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce spoluhlásky), a to v podobe buď jednoduchých spoluhláskových písmen alebo v podobe spoluhláskových zložiek – zoznam pozri nižšie.
    • 32 spoluhláskových písmen: b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž
  • samohláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce samohlásky, t. j. vyjadrujúce buď jednoduché samohlásky alebo dvojhlásky) – zoznam pozri nižšie
    • 14 samohláskových písmen: a, á, ä, e, é, i, í, o, ó, ô, u, ú, y, ý

Abeceda, názvy písmen a zodpovedajúce hlásky

[upraviť | upraviť zdroj]
Písmeno Názov/

Hláskovanie písmena

IPA Príklad[5]
Podľa PSP Podľa iných

zdrojov

A a a á /a/ Auto
Á á á dlhé a; dlhé á /aː/ Áno
Ä ä široké e a s dvoma

bodkami; prehlasované a

/ɛ/ Väz
B b /b/ Baran
C c /ts/ Cena
Č č čé /tʃ/ Čakať
D d /d/ Dom
Ď ď ďé mäkké dé /ɟ/ Ďakujem
Dz dz dzé /dz/ dz
Dž dž džé mäkké dzé /dʒ/ em
E e e é /ɛ/ Euro
É é é dlhé e; dlhé é /ɛː/ Éra
F f ef /f/ Farba
G g /ɡ/ Guma
/dʒ/ Gin
H h /ɦ/ Hora
Ch ch chá /x/ Chata
/ɣ/

alebo /h/

Achjaj
I i i í; mäkké i;

mäkké í;jota

/ɪ/ Ikra
/j/ Detail
Í í í mäkké í; dlhé i;

dlhé í; dlhé mäkké i; dlhé mäkké í; dlhá jota

/iː/ Í
J j /j/ Jama
K k /k/ Kedy
L l el /l/ Lampa
Ĺ ĺ dlhé el /lː/ Vĺča
Ľ ľ mäkké el /ʎ/ Ľudia
M m em /m/ Mama
N n en /n/ Nos
/ɲ/ Anjel
/ŋ/ Banka
Ň ň mäkké en /ɲ/ Ňuchať
O o o ó /o/ Oko
Ó ó ó dlhé o; dlhé ó /oː/ Óda
Ô ô ô /wo/ Kôň
/uwo/ Ôsmy
P p /p/ Para
Q q kvé /kv/ Aquapark
/k/ Tequila
R r er /r/ Rak
Ŕ ŕ dlhé er /r/ Vŕba
S s es /s/ Sen
Š š /ʃ/ Šanca
T t /t/ Tabuľa
Ť ť ťé mäkké té /c/ Ťava
U u u ú /u/ Blud
/w/ Peknou
nemé Tequila
Ú ú ú dlhé u; dlhé ú /uː/ Súd
V v /v/ Vlak
/w/ Krv
/f/ Vták
W w dvojité vé dvojité w /v/ Watt
/w/ Cowboy
X x iks ix /ks/ Xylofón
Y y ypsilon tvrdé y

tvrdé i

/ɪ/ Yzop
/j/ Yeti
Ý ý dlhý ypsilon dlhé y; dlhé ý;

tvrdé í; tvrdé ý; dlhé tvrdé i; dlhé tvrdé í; dlhé tvrdé y

/iː/ Výr
Z z zet /z/ Zima
/ts/ Pizza
Ž ž žé žet /ʒ/ Život

Podrobnejšia verzia hláskovej časti tejto tabuľky je uvedená v článku Fonetika a fonológia slovenčiny; podrobnejšia verzia obsahuje aj fonémy, transkripciu podľa IPA, sčasti aj iné transkripcie a obsahuje aj hlásky vznikajúce v skupinách d/t/n/l+e/e/í, pri spodobovaní a pod.

V slovenskej abecede, a teda aj vo vyššie uvedenej tabuľke, sú – ako vidno – obsiahnuté aj zložky, t. j. ch, dz, dž. Podrobnejšie o problematike slovenských zložiek (teda dz, dž a ch) pozri v článku zložka (jazykoveda).

Dvojhláskové písmená

[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojhláskové grafémy (písmená) v slovenčine sú (v hranatých zátvorkách sú uvedené zodpovedajúce hlásky, teda samohlásky v pravom slova zmysle):

  • ia [ia]
  • ie [ie]
  • iu [iu]
  • ô [uo].
  1. Kým samohláska/spoluhláska (iný názov: samohláskový/spoluhláskový zvuk) sú pojmy vzťahujúce sa na zvukovú podobu jazyka, samohláskové/spoluhláskové písmeno (iný názov: samohlásková/spoluhlásková graféma) sú pojmy vzťahujúce sa na grafickú podobu jazyka. Napr. samohláske [i] zodpovedajú samohláskové písmená i a y.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 212.
  2. STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 3. dopln. vyd. Zväzok 1. Úvod a hláskoslovie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 707 s. Dostupné online. S. 91.
  3. a b c Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola I. Písmo, abeceda a pravopis, s. 25 – 28.
  4. a b graféma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 158 – 159.
  5. Zdroje sú uvedené v článku Fonetika a fonológia slovenčiny.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]