Čchang-che Z-10
| Z-10 | |
 Čínsky armádny vrtuľník WZ-10 | |
| Typ | bojový vrtuľník |
|---|---|
| Výrobca | Korporácia leteckého priemyslu Čchang-che |
| Prvý let | 29. apríl 2003 |
| Zavedený | 2009 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Letectvo pozemných síl Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády |
| Výroba | 2003 – súčasnosť |
Čchang-che Z-10 alebo WZ-10 je útočný vrtuľník čínskej výroby navrhnutý a vyrobený Skupinou leteckého priemyslu Čchang-che. Z-10 je určený hlavne na boj proti tankom a priamu leteckú podporu pozemných síl.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]O vzniku Z-10 dlho nebolo známych veľa informácií a pôvodne sa predpokladalo, že vrtuľník bol kompletne vyvinutý v Číne. Čínske médiá prezentovali tento bojový vrtuľník ako pýchu čínskeho leteckého vývoja a priemyslu. Na veľtrhu Heli-Expo, ktorý sa konal v marci 2013 v Las Vegas, však vystúpil hlavný konštruktér firmy Kamov Sergej Michejev a uviedol, že tvary vrtuľníka navrhli v tejto ruskej konštrukčnej kancelárii. Svoje tvrdenia doložil aj nákresmi.
Základom bol tajný projekt 941, ktorý vypracovali v ruskom Kamove na objednávku čínskej vlády. Tá pritom dopredu špecifikovala hmotnosť stroja (do šiesť ton) a použitie konkrétnych komponentov, motorov aj výzbroje. Rusi preto navrhli iba základ vrtuľníka a vykonali overenie návrhu, výpočty a merania v aerodynamickom tuneli. Podľa Michejeva boli výsledky projektu 941 odovzdané Číne v roku 1995.[1]
V apríli 2003 uskutočnil prototyp Z-10 svoj prvý let, ktorý sa konal na letisku Lumeng. Do roku 2004 boli postavené ďalšie tri prototypy (v tej dobe ich už bolo celkovo šesť). Druhá etapa skúšobných letov bola ukončená 15. decembra 2004. Nasledovala tretia etapa intenzívnych skúšobných letov, ktoré prebiehali počas dňa aj v noci. Do januára 2006 prebiehali testy zbraní a senzorov, vrátane streľby ostrou muníciou. Prvé sériovo vyrobené stroje boli dodané Čínskej ľudovej oslobodzovacej armáde v rokoch 2009 a 2010. Z-10 bol prvýkrát predstavený verejnosti počas leteckej šou v Ču chaj v roku 2012.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]
Z-10 má konvenčné usporiadanie útočného vrtuľníka, pričom pilot a operátor zbraní sedia tandemovo v stupňovitých kokpitoch. Dno a boky kokpitu sú chránené kompozitným pancierom, podobne ako motory a palivová nádrž umiestnená v strede trupu. Nepriestrelné sklá kabíny môžu odolať 7,62 milimetrovej munícii a kompozitný pancier pod kabínou odolá 12,7 milimetrovej munícii z guľometu. Pre ďalšiu ochranu posádky je Z-10 vybavený vystreľovacími sedadlami.
Trup je tvarovaný tak, aby sa zmenšila jeho efektívna odrazová plocha. Z tohto dôvodu boli pri stavbe vrtuľníku použité i kompozitné a radarové absorpčné materiály.
Prototypy Z-10 poháňali dva turbohriadeľové motory Pratt & Whitney Canada PT6C-67C. Každý z motorov mal maximálny výkon 1 531 koní (1 142 kW). Sériové stroje však už dostali čínsku pohonnú jednotku WZ-9 s výkonom 1200 kW. Hlavný rotor je uložený v strednej časti trupu a pozostáva z piatich lopatiek. 4-listový chvostový rotor pozostáva z dvoch párov listov, ktoré nie sú navzájom v rovnakej vzdialenosti (podobne ako to má AH-64). Jedným z hlavných účelov takéhoto usporiadania bolo zníženie hluku. Listy chvostového rotora pozostávajú z celkom 11 vrstiev sklom vystuženého plastu a kompozitného materiálu, čo im umožňuje vydržať priame zásahy guľkami.
Vrtuľník Z-10 je vybavený palubným inerciálnym navigačným systémom plne integrovaným so systémom GPS/GLONASS, pričom do budúcna je možná aj integrácia navigačné systému Galileo alebo Beidou. Systém elektronického boja, použitý u Z-10, je prvým čínskym systémom, ktorý integruje radar, radarové varovné prijímače (RWR), laserové varovné prijímače (LWR), elektronické podporné opatrenia (ESM) a elektronické protiopatrenia (ECM). Tento systém má označenie YH-96 a údajne disponuje vysokou mierou zachytenia nepriateľských signálov, pričom v plne automatickom režime dokáže analyzovať hrozbu a podľa toho vypustiť rôzne klamné ciele alebo rušiace signály. Prípadne si piloti môžu vybrať, či budú rušičku alebo vypúšťanie klamných cieľov obsluhovať manuálne. Všetky interne namontované systémy rušenia a odpaľovania klamných cieľov sú postavené v súlade s koncepciou modulárneho dizajnu, takže ich možno ľahko nahradiť, keď budú k dispozícii novšie technológie.
Systém identifikácie vlastný/cudzí (IFF) je u Z-10 špeciálne navrhnutý na prácu v prostredí ťažkého nepriateľského rušenia. Optický systém pozostáva z infračerveného senzoru (FLIR) a TV kamery, pričom je namontovaný v ovládateľnom púzdre v prednej časti vrtuľníka. Vrtuľník Z-10 je vybavený riadiacim systémom „fly-by-wire“ (FBW) a moderným preskleným kokpitom s multifunkčnými displejmi (MFD). Posádka vrtuľníka môže byť vybavená aj prilbovým zameriavačom (HMS) na zobrazenie informácií a ovládanie zbraní. Vrtuľník Z-10 môže byť vybavený radarom na riadenie paľby pracujúcom v pásme milimetrových vĺn.
Vrtuľník Z-10 je vyzbrojený 23 mm kanónom namontovaným pod nosom. Na každom z dvoch krídel sú štyri závesníky na nesenie rakiet. Hlavnou raketou vzduch-vzduch integrovanou do Z-10 je TY-90, ktorá je špeciálne navrhnutá na použitie vrtuľníkmi vo vzdušnom súboji. Vrtuľník môže niesť až osem rakiet určených na ničenie pozemných cieľov. Z-10 môže byť vyzbrojený širokou škálou neriadených rakiet kalibru 20 mm až 130 mm alebo protitankovými riadenými strelami HJ-8 a HJ-9.[2]
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Vojenskí používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
- Letectvo pozemných síl Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády – k januáru 2024 mali 106 vrtuľníkov Z-10.
- Pakistanská armáda – k januáru 2024 mali 3 vrtuľníky Z-10.[3]
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: 2
- Dĺžka trupu: 14,15 m
- Výška: 3,85 m
- Prázdna hmotnosť: 5 100 kg
- Max. vzletová hmotnosť : 7 000 kg
- Pohonná jednotka: 2x turbohriadeľový motor WZ-9
- Výkon pohonnej jednotky: 1200 kW[4]
Výkony
[upraviť | upraviť zdroj]- Maximálna rýchlosť: 300 km/h
- Cestovná rýchlosť: 230 km/h
- Dolet: 800 km[5]
- Praktický dostup: 6 000 m[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ China's Main Attack Helicopter WZ-10 was Made by russian Designers of Ka-52 [online]. en.defence-ua.com, [cit. 2024-12-30]. Dostupné online.
- ↑ WZ-10 Z-10 Caic [online]. armyrecognition.com, [cit. 2024-12-30]. Dostupné online.
- ↑ flightglobal.com, [cit. 2024-12-30]. Dostupné online.
- ↑ RAJKUMAR, Mike. 10 on 10 for China’s Z-10ME [online]. asianmilitaryreview.com, 2024-02-22, [cit. 2024-12-30]. Dostupné online.
- ↑ BAGHAI, Christian. East Meets West in the Skies: The Changhe Z-10 and Its Comparative Analysis with the AH-64 Apache [online]. christianbaghai.medium.com, 2024-01-15, [cit. 2024-12-30]. Dostupné online.
- ↑ KADAM, Tanmay. ‘Underpowered’ China’s Z-10 Attack Helicopters Undertake High-Altitude Patrols In Karakorams In A Show Of Strength To India? [online]. eurasiantimes.com, 2022-07-19, [cit. 2024-12-30]. Dostupné online.