Ďubákovo
| Ďubákovo | |||
| obec | |||
 kaplnka Krista Kráľa
| |||
|
|||
| Štát |  Slovensko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | ||
| Okres | Poltár | ||
| Región | Malohont | ||
| Nadmorská výška | 820 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°33′41″S 19°44′12″V / 48,5613°S 19,7368°V | ||
| Rozloha | 6,39 km² (639 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 75 (31. 12. 2023) [2] | ||
| Hustota | 11,74 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1553 | ||
| Starosta | Miroslav Škrabák[3] (SMER-SD) | ||
| PSČ | 985 07 (pošta Šoltýska) | ||
| ŠÚJ | 557323 | ||
| EČV (do r. 2022) | PT | ||
| Tel. predvoľba | +421-47 | ||
| Adresa obecného úradu |
Ďubákovo 45 985 07 Šoltýska | ||
| Telefón | +421 47 429 57 22 | ||
  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa obce
| |||
| Wikimedia Commons: Ďubákovo | |||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
| Freemap Slovakia: mapa | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Ďubákovo je obec na Slovensku v okrese Poltár.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Historické názvy obce boli: Gyibako, Gyubako, Gyalbak, Dibako, Dibakow, Vágo. Názov Ďubákovo bol použitý už pri prvom katastrálnom meraní v roku 1868). Vágo bol zákonom nariadený názov medzi rokmi 1898 až do konca roku 1918.
Ďubákovo vzniklo pred koncom 18. storočia po tom, čo na svoje majetky v severozápadnom Malohonte začali zemepáni z haličského šľachtického rodu Forgáčovcov presídľovať kolonistov z Oravskej stolice.[4]:14,15,19 Zoznamy s menami prisťahovalcov do Ďubákova sa v štátnych archívoch nepodarilo nájsť. Ale v záverečnom odseku v protokole k osídleniu Lomu nad Rimavicou a Šoltýsky zo 17. júla 1796 slúžny Ľudovít Kubínyi hlási, že: „Forgáčovci majú okrem dvoch obcí (Lom a Šoltýska) aj dve salajkárne – miesta na pálenie potaše – a na jednej nazývanej Dibako žije už 50 ľudí“.[4]:14,15,19
Prvá písomná zmienka o Ďubákove je z roku 1794.[4]:22-27 Na základe výsledkov tohto skúmania sa dá príchod prvých obyvateľov na územie Ďubákova stanoviť do roku 1794. Potvrdzuje to zápis v matrike krstených v Detvianskej Hute z 12. októbra 1794. Rodičia Michal a Mária Petrlla krstili dcéru menom Barbara. Kmotrovci sú Martin a Mária Olšak.[5] Ďalší zápis v Detvianskej Hute je z 26. decembra 1794. Rodičia Pavel a Anna Vršan (Vrssan) krstili syna menom Ján. Kmotrovci sú Ďuro Václavík a Mária Nosáľ. Bydlisko rodičov je zapísané ex Vubak (klčovisko v Ďubákove).
Druhá najstaršia písomná zmienka o Ďubákove je z rokov 1806-1808. Napísal ju evanjelický farár Ladislav Bartolomeides z Ochtinej (rodák z Klenovca). V tejto zmienke sa o Ďubákove píše na str. 9 pri popise hraníc Gemersko-Malohontskej stolice a tiež na str. 544. Uvádza sa, že má 23 domov, 31 rodín a 154 obyvateľov. Z toho vieme, že v čase písania knihy už Ďubákovo určite patrilo do novovzniknutej stolice a že obyvatelia prišli z Oravy, sú slovenskej národnosti a katolíckeho náboženstva. Výňatok z knihy je na obrázku. Kniha sa nachádza v knižnici Gemersko-Malohontského múzea v Rimavskej Sobote.[6]
Pravdepodobne prví prisťahovalci prišli do lokality s názvom Ďubákovo len ako robotníci (drevorubači, paliči popola a uhliari), bývali v provizórnych obydliach. Predpokladáme, že vznik dediny s koncentrovanejším a trvalým osídlením sa udial neskôr, tesne pred zánikom Malohontskej župy a vznikom župy Gemer-Malohont (1803). Názov lokality Ďubákovo (Gyibako) bol známy už v polovici 18. storočia ako súčasť katastra Kokavy nad Rimavicou.
Prvý obyvatelia Ďubákova 18 stor.
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa matričných zápisov z okolitých rímskokatolíckych farských matrík, je výskyt priezvisk prvých prisťahovalcov do Ďubákova nasledovný: [7]
Aláč, Barankovič, Bigas, Čajan, Čavoj, Daník, Daňo, Dilo, Dulovec, Ďuriš, Fačka, Gabera, Galdik, Gaudik, Gažák, Grenčík, Grešo, Chovanec, Chudera, Ivor, Jánošík, Juriga, Kantor, Kaprál Kohút, Labaj, Lacko, Laššák, Látka, Ľupták, Malaga, Malina, Sagan, Slovák, Slovenčák, Sralo, Šišo, Škorňa, Škrabák, Válek, Veľoch, Visaník, Vrbina, Vršan a ďalšie. V neskorších cirkevných matričných zápisoch sa objavujú nové priezviská obyvateľov Ďubákova: Bartoš, Janček, Jančo, Kret, Kurák, Madleniak, Morong, Paššák, Sardeliak, Staššák, Svediak a ďalší.
Od roku 1822 sa v matričných zápisoch začal uvádzať pôvod (Locus originis) rodičov, resp. sobášených mladomanželov. Z nich sa dá vyexcerpovať pôvod rodín prisťahovaných do Ďubákova s nasledovným výsledkom:
Z oravskej obce Pribiš prišli títo obyvatelia Ďubákova: Čavoj, Fačka, Grenčík, Chovanec, Jánošík, Juriga, bratia Kantorákovci, bratia Kapráľ, Kováč, Kováčik, Malaga, Pisoň, Sagan, Matej ŠKRABÁK s manželkou Dorotou, Veľocha a ďalší.
Z obce Erdötky (Oravská Lesná): Dulovec, Janoštiak a ďalší.
Z obce Oravské Veselé: Cuper, Svediak, Sardeliak, Staššák a ďalší.
Z obce Sihelné: Kurák.
Z obce Pohorelá: Kohút Ján (predtým bol uhliarom v Liešnici).
Z obce Detvianska Huta: Bratia Ján, Matej, Ondrej, Pavel a Štefan Bigasz (Bigas), Ján Csajan (Čajan), Michal Csavoj (Čavoj), Juraj Gabera, Martin Galdik, Ján Danyo (Daňo), Michal Látka, Ján Paleček (Paletska), Michal a Ján Petrla (Petrlya), Ján Szralo, Martin Válek, Ján Vrbina a Pavel Vršan (Vrssan).[7]
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Povinnosť mať vlastný obecný erb vyplynul pre všetky obce v SR zo zákona č. 453/2001 Z. z, § 30, odst. 1. Pre splnenie tejto povinnosti počas volebného obdobia starostu Petra Andrássyho obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 19. október 2003 prijalo uznesenie č. OZ-G.2/2003, na základe ktorého bolo grafické spracovanie objednané u autorov Ladislava Vrtela a Tomáša Brúdera. Keďže obec nemala v minulosti erb ani pečatidlo, ktoré by mohli autori použiť ako predlohu pre tvorbu erbu, inšpirovali sa erbom Oravskej stolice, odkiaľ prišla väčšina obyvateľov Ďubákova na začiatku 19. stororočia. Navrhnutý erb je registrovaný v Heraldickom registri SR pod číslom: D-134/2003. Erb je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú tri zelené stromy rastúce z troch vrchov tiež zelenej farby – dva krajné sú ihličnany, medzi ktorými je listnatý, preložené zlatým stojacím medveďom v striebornej zbroji. Súčasne s erbom autori navrhli aj vlajku obce. Farebné riešenie vlajky je totožné s farbami v erbe. Vlajku tvorí 5 pásov v nasledujúcom poradí: Zelený, biely, zelený, žltý a zelený.
Každý zelený pás tvorí 1/9 šírky vlajky. Biely a žltý pás majú šírku 3/9. Vlajka má obdĺžnikový tvar s dvojitým zástrihom v dĺžke kratšej strany.[4]:11, 12
Prvé pečatidlo si Ďubákovo nechalo vyhotoviť už v roku 1800. Otlačok tohto pečatidla bol objavený na dokumente z roku 1866. Neúplný kruhopis pečatidla obsahuje text PRAEDIVM ... GYUBAKO rok 1800, čo sa dá preložiť ako roľnícky majer Ďubákovo. V strede pečatidla je znázornený podťatý strom a vpravo časť ruky so zdvihnutou sekerou znázorňujúcou jeho stínanie.[8]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícka kaplnka Krista Kráľa, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou bola dostavaná v roku 1941.[9] Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a oknami zakončenými do tvaru polkruhu. Veža má ihlancovú helmicu. Pôvodná drevená kaplnka z roku 1868 postupne chátrala a bola nahradená novou v rokoch 1939-1941.
-
Kaplnka Krista Kráľa a kalvária -
Kaplnka Krista Kráľa
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d LAŠŠÁK, Juraj, a kol. Ďubákovo : monografia obce. 1. vyd. Šoltýska : Občianske združenie JASENINA, 2016. 240 s. ISBN 978-80-972303-6-4.
- ↑ Barbara Petrlla [online]. www.familysearch.org, [cit. 2024-11-12]. Dostupné online.
- ↑ LAŠŠÁK, Juraj. Ing.. prvé. vyd. [s.l.] : Občianske združenie JASENINA, 2016. ISBN 978-80-972303-6-4. S. 15-18.
- ↑ a b LAŠŠÁK, Juraj. Ing.. prvé. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2016. ISBN 978-80-972303-6-4. S. 187-234.
- ↑ LAŠŠÁK, Juraj. Ing.. prve. vyd. [s.l.] : Občianske združenie JASENINA, Šoltýska č. 46, 2016. ISBN 978-80-972303-6-4. S. 33,34.
- ↑ Kaplnky v okrese Poltár [online]. Krížom-krážom. Dostupné online. Archivované 2021-12-27 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďubákovo
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |