Preskočiť na obsah

Gemersko-malohontské múzeum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gemersko-malohontské múzeum

Budova múzea
Základné údaje
AdresaNámestie M. Tompu 5
Rimavská Sobota, Slovensko
Rok založenia1882
Typhistorické
Zbierka93 000
Vedenie inštitúcie
RiaditeľPhDr. Oľga Bodorová
Ďalšie odkazy
Webwww.gmmuzeum.sk
CommonsGemersko-malohontské múzeum

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Jeho vznik siaha do roku 1882. Hlavným zameraním múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historických regiónov Gemer a Malohont. Špecializáciou múzea od roku 1996 je dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.[1]

Múzeum sa špecializuje na dokumentáciu, výskum a získavanie zbierok v odboroch história, archeológia, etnológia, výtvarné umenie, prírodné vedy a rómska kultúra regiónu Gemer–Malohont. Bohaté zbierkové fondy múzea, zo spoločenských a prírodných vied, dopĺňa rozsiahly historický knižný fond múzea. Celkový zbierkový fond presahuje 93 000 zbierkových predmetov.[1]

Snahy o založenie múzea v Rimavskej Sobote vyvrcholili 3. septembra 1882, kedy bola v meste otvorená Umelecko-archeologická výstava Gemerskej župy. Výstava sa konala v opustenej klasicistickej budove kasární, kde sa napokon v roku 1910 presťahovalo i múzeum. V meste bol zriadený Gemersko-malohontský muzeálny spolok a na výstavu bolo zhromaždených 568 predmetov. Tieto, zväčša darované exponáty sa stali základom zbierkového fondu a po ukončení výstavy sa stali exponátmi novovzniknutého múzea. Za jeho vznikom sú prvý riaditeľ Ján Fábry a trojica nadšencov Viliam Groó, Ľudovít Hüvossy a Štefan Terray. Zaujímavosťou bola prezentácia muzeálnych zbierok na Všeobecnej výstave v Paríži v roku 1900, čoho dokladom je diplom, prezentovaný pri príležitosti osláv 120. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea.[1]

Po presťahovaní bola prvá stála expozícia pre verejnosť sprístupnená 18. mája 1913. Po zastavení činnosti muzeálneho spolku boli jeho aktivity obnovené v roku 1925, o rok neskôr bol reorganizovaný. Jeho úlohou bola predovšetkým starostlivosť o múzeum, jeho rozvoj a sprístupňovanie jeho zbierok verejnosti. Po Viedenskej arbitráži sa mesto i múzeum stávajú súčasťou Maďarska a činnosť spolku je zastavená. Budova múzea bola na konci vojny ťažko poškodená a mnohé vzácne exponáty odcudzené. V súčasnosti je budova múzea opravená a je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatok, ako Národná kultúrna pamiatka.[1]

Po roku 1996 začalo múzeum vytvárať komplexnú dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov z regiónov Gemer a Malohont. O dekádu neskôr, v roku 2005 sa v chorvátskom Bjelovare konala výstava „Ľudová architektúra a spôsob bývania Rómov v Gemeri a Malohonte“, ktorej súčasťou bola prezentácia diel rómskeho rezbára Dezidera Fertöa (1921 – 1996). Neskôr bola prezentovaná aj v Muzeu romské kultury v Brne, v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci a v martinskom Múzeu kultúry Rómov na Slovensku. Okrem brnianskeho, spolupracuje tiež s múzeami v poľskom Tarnove, maďarskom Miškovci, Balážských Ďarmotách a Šalgotarjáne.[1]

Expozície

[upraviť | upraviť zdroj]

Stála vlastivedná expozícia bola vytvorená 18. mája 1913, v súčasnej podobe bola sprístupnená 20. decembra 1979. Jej súčasťou je geologicko-mineralogická, zoologická, archeologická, historická, etnologická, výtvarná a expozícia protifašistického odboja, čím poskytuje pomerne komplexný pohľad na región Gemer a Malohont. Zbierkový fond tejto časti tvorí (v roku 2018) 70 076 zbierkových predmetov, cca 62 000 fotografií, negatívov a diapozitívov, ako aj 15 325 archívnych dokumentov a súborov archívnych dokumentov.[1]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Návštevnícky príťažlivým exponátom je múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku, pochádzajúca z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 p.n.l.). Na územie Slovenska ju v roku 1910 priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote [online]. www.gmmuzeum.sk, [cit. 2018-12-03]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°08′25″S 17°06′47″V / 48,140228°S 17,112933°V / 48.140228; 17.112933