Ďula
| Ďula (Дюла) | |
| dedina | |
| Štát |  Ukrajina
|
|---|---|
| Región | Zakarpatská oblasť |
| Okres | Vynohradivský rajón |
| Nadmorská výška | 137 m n. m. |
| Súradnice | 48°02′03″S 23°04′08″V / 48,0341832°S 23,0690242°V |
| Rozloha | 4,940 km² (494 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 421 |
| Hustota | 287,65 obyv./km² |
| Primátor | Sándor Sápi |
  Poloha obce v rámci Ukrajiny
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ďula (ukr. Дюла, maď. Szőlősgyula alebo skrátene Gyula, rus. Юливци (Julivci), rum. Jula) je dedina na Ukrajine, v Zakarpatskej oblasti, vo Vynohradivskom rajóne, na území bývalej Podkarpatskej Rusi.[1]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa historikov bol názov dediny odvodený z maďarského osobného mena Gyula (čítaj: Ďula), ktoré bolo do ruštiny preložené ako Július. Na základe tohto zváženia bola obec v roku 1946 premenovaná na Юливци (čítaj: Julivci).
Po maďarsky sa Ďula nazýva Szőlősgyula. Predpona Szőlős znamená v preklade hrozno, ktorá súvisí s pestovaním hrozna a produkciou vína v Ďule od roku 1907.[2]
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1377 - 1396, Giula (maď.)
- 1396 - 1907, Gyula (maď.)
- 1396 - 1907, Gywla (ukr.)
- 1907 - 1946, Szőlősgyula (maď.)
- 1946 - 1995, Юловцы (Julivci) (ukr. a rus.)
- 1995 - súčasnosť, Дюла (Ďula) (ukr.) [2][3]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Ďula leží vo Vihorlatsko-gutinskej oblasti Vnútorných Východných Karpát, konkrétne podcelku Munții Oaș.
Nachádza sa 20 km od Vynohradivu, vzdušnou čiarou asi 10 km.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvatelia obce sa považujú za potomkov Pečenehov, ktorí na území Zakarpatskej oblasti žili v 9. storočí.
Prvá písomná zmienka o Ďule pochádza z roku 1396, keď bola súčasťou Uhorska. Obec sa už vtedy volala Gyula, avšak podľa historikov sa o nej už skôr hovorilo ako o mieste s názvom Giula.
Dedinu v roku 1867 postihla epidémia kiahní, kvôli ktorej umrelo mnoho detí.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stala Ďula súčasťou Česko-Slovenska. Počas druhej svetovej vojny sa na základe prvej viedenskej arbitráže stala Ďula súčasťou Maďarského kráľovstva. [4] Po vojne patrila obec pod zriadenie Sovietskeho zväzu. V roku 1946 bola Ďula premenovaná na Julivci. Po rozpade ZSSR sa napokon v roku 1991 stala súčasťou Ukrajiny, popričom ju Ukrajinci opäť pomenovali Ďula. [2][3]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Počet obyvateľov
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1989 obývalo Ďulu 1360 obyvateľov (666 mužov a 694 žien).
Podľa sčítania ľudu z roku 2001 mala obec 1 421 obyvateľov. [1]
| Národnosť | Počet ľudí | Percentuálne (%) |
|---|---|---|
| maďarská národnosť | 1365 | 96,06% |
| ukrajinská národnosť | 52 | 3,66% |
| ruská národnosť | 4 | 0,28% |
Náboženstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa KMKSZ žijú v dedine s výnimkou 10 gréckokatolíckych rodín prevažne protestanti.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Офіційний портал Верховної Ради України [online]. w1.c1.rada.gov.ua, [cit. 2020-07-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d KMKSZ - Kárpátaljai Magyar Kulturális Szövetség [online]. [Cit. 2020-07-02]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ a b Указ Президії Верховної Ради УРСР від 25.6.1946 «Про збереження історичних найменувань та уточнення … назв … Закарпатської області» — Вікіджерела [online]. uk.wikisource.org, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.
- ↑ Prvá viedenská arbitráž