Ľubomír Párička

	Ľubomír Párička
	slovenský ľudový umelec
	; Ľubomír Párička hrajúci na gajdách (2017)
Narodenie	25. marec 1954 (70 rokov); Jahodníky, súčasť mesta Martin, Slovensko
	Biografický portál

Ľubomír Párička (* 25. marec 1954, Jahodníky) je slovenský ľudový umelec, výrobca ľudových hudobných nástrojov a interpretátor ľudovej hudby.

Biografia

Narodil sa v obci Jahodníky, dnes súčasť mesta Martin. Po absolvovaní strojárskeho učilišťa a neskôr strednej priemyselnej školy v Martine pracoval v Závodoch ťažkého strojárstva (ZŤS) ako normovač a konštruktér. Istú dobu pracoval v Líbyi, kde vyučoval tamojších študentov základy strojárstva. Od roku 1988 pracoval ako vedúci skladového hospodárstva v štátnom podniku Neografia.

Od roku 1978 je ženatý, má dve deti. Žije pri obci Bystrička.

Od detstva sa zaujímal o ľudovú kultúru, najmä o hudbu, ale aj o podobu života našich predkov žijúcich na vidieku. Tento živý záujem ho v mladosti priviedol k výrobe fujár a píšťal. Neskôr vytváral aj trojhlasné stredoslovenské gajdy, dvojhlasné oravské gajdy, rôzne typy pastierskych píšťal, drumble, bačovské flauty, rohy (hlásne trúby). S jeho hudobnými nástrojmi hrajú hudobníci v telesách ako Lúčnica, Slovenský ľudový umelecký kolektív alebo Štátny komorný orchester zo Žiliny.

Okrem hudobných nástrojov vyrába aj črpáky, vyrezávané palice, zdobené pracie piesty, drevené figúrky a väčšie plastiky, ako aj súčasti ľudového odevu (ako sú kožúšky, krpce, opasky, pracky, pastierske kapsy, korbáče a biče). Od výroby hudobných nástrojov neskôr prešiel k interpretácii ľudovej hudby (hra na fujare, píšťalách a gajdách, spev). Jeho inšpiračnými a muzikantskými vzormi boli fujaristi ako: bača Jozef Zachar z Priechodu, Jožko Rybár z Detvy, Peter Paciga z Vígľaša, Martin Ľupták-Sanitrár z Kováčovej či Juraj Kubinec z Utekáča.

Bol aktívny ako tanečník a neskôr sólista-inštrumentalista vo folklórnych súboroch Turiec v Martine, Stavbár v Žiline, Partizán v Slovenskej Ľupči, spolupracoval aj so SĽUK-om, Lúčnicou a skladateľom Svetozárom Stračinom.

Dlhodobo sa zúčastňuje folklórnych festivalov v Martine, Detve, Myjave, Východnej, Čičmanoch, Oravskej Polhore a inde. Vystupoval aj na početných folklórnych festivaloch v zahraničí.

Je aktívnym členom Spolku fujarášov a Cechu slovenských gajdošov.

V roku 2008 vydal vlastný CD-nosič s názvom „Spoveď fujary“ a spolupracoval na dvoch ďalších. Jeho hra na fujaru bola použitá v dokumentárnom filme o Slovensku s názvom „Cesty Slovenskom“ (2011). Podieľal sa aj na vzniku 7-dielneho dokumentárneho cyklu o výrobe hudobných nástrojov a interpretácii slovenskej ľudovej hudby.

Ocenenia (výber)

Jeho zásluhy o udržiavanie ľudovej hudby boli ocenené udelením plakety dr. Ladislava Lenga na folklórnych slávnostiach v Detve v rokoch 1978, 1983, 1985, 1986, 1987, 1988, 2003, 2008, 2009 a 2010.
V roku 1990 bol ocenený druhým miestom na súťaži v hre na handrársku píšťalu a drumbľu v anglickom Clevelande.
V roku 2004 mu bola udelená zlatá medaila Matice slovenskej za šírenie slovenskej kultúry.
V roku 2013 obdržal cenu mesta Martin za vynikajúce výkony v oblasti kultúry.

Galéria

Ľubomír Párička spieva pieseň Boli by ma zabili pre dva snopke jariny, sprevádzaná hrou na gajdy
Hra Ľubomíra Páričku na fujare
Zdobenie fujár vyrobených pánom Páričkom
Zdobené pracky

Literatúra

HRUBÝ, Ladislav: Prostá krása. In: Slovensko (kultúrno-spoločenský mesačník), roč. 11, 1987, č. 11, s. 21.
S fujarou v náručí. In: Ľudia a Zem, roč. 56, 2007, č. 5, s. 88 a nasl.

Externé odkazy

Stručné biografické heslo na stránke Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).
Interpretácia dvoch ľudových piesní.
Krátky film Fujary Ľuba Páričku.