Východná (obec)
| Východná | |
| obec | |
 Východná z hornej nádrže PVE Čierny Váh.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Biely Váh |
| Nadmorská výška | 775 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′31″S 19°53′21″V / 49,058611°S 19,889167°V |
| Najvyšší bod | Kriváň |
| - výška | 2 494 m n. m. |
| Najnižší bod | Svarín |
| - výška | 690 m n. m. |
| Rozloha | 193,7 km² (19 370 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 226 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 11,49 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1269 |
| Starosta | Pavel Krupa[3] (nezávislý) |
| PSČ | 032 32 |
| ŠÚJ | 511170 |
| EČV (do r. 2022) | LM |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Východná 616 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 529 52 90 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Východná | |
| Webová stránka: vychodna.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Východňan, Východnianka
| |
Východná je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji. Patrí do regiónu Liptov.
Polohopis[4]
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza vo východnej časti Liptova, v miernej depresii na juhozápadných svahoch Západných Tatier. Prechádza ňou cesta I/18 z Liptovského Hrádku do Popradu, severným okrajom aj diaľnica D1. Údolie Bieleho Váhu s dôležitou železničnou traťou Žilina – Košice vedie za nevýrazným hrebeňom, asi 1 km južne.
Chotár Východnej dosahuje na severe vrchol dominantného Kriváňa, na juhu potom dosahuje až k hlavnému hrebeňu Nízkych Tatier. Z východu ho ohraničuje chotár Važca a Liptovskej Tepličky, z juhu chotáre Heľpy, Závadky nad Hronom a Polomky, zo západu Malužinej, Kráľovej Lehoty a Hýb a zo severu chotár mesta Vysoké Tatry. Centrálnu časť územia vypĺňa Liptovská kotlina s údoliami Bieleho a Čierneho Váhu. Súčasťou obce sú aj osady Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.
Dejiny[5]
[upraviť | upraviť zdroj]Okolie dnešnej obce vykazuje stopy osídlenia už v prvých storočiach nášho letopočtu, čo dokladajú nálezy pozostatkov opevnenia na pahorku Zámčisko na severnom brehu Bieleho Váhu. Údolím Váhu zrejme prechádzala významná spojnica Liptova a Spiša. V 8. - 9. storočí toto územie osídľujú Slovania a od polovice 13. storočia sa objavujú početné písomné zmienky o osadách. Tá na lúke medzi potokmi Bielanka a Hybica sa pod názvom Wihadna spomína v donačnej listine kráľa Bela IV. z roku 1269. Patrila pod hrádocké panstvo a obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä pestovaním obilia a kapusty, ako aj chovom dobytka a oviec. V 15. storočí Východnú osídľuje valašské obyvateľstvo. Postupne sa rozšírilo drevárstvo, vrátane jeho splavovania po Váhu. Od roku 1784 sa v Liptove začali pestovať zemiaky a ďatelina, čo zlepšilo možnosti obživy. Silná tradícia ovčiarstva sa zachovala dodnes a premietla sa aj do erbu obce, znázorňujúceho barana.
Poloha obce na dôležitej komunikácii znamenala prosperitu v časoch mieru, no aj rabovanie a úpadok v časoch vojen a vojenských ťažení. Už v roku 1312 prechádzali Liptovom oddiely Matúša Čáka, ktoré sa zapojili do bitky pri Rozhanovciach. V nepokojnom 15. storočí to boli husitské, Huňadyovské a Jiskrove vojská, ktoré zanechali za sebou biedu. Rozvoj obce znamenalo zavedenie povinnej školskej dochádzky, čo v roku 1780 vyvolalo výstavbu katolíckej a neskôr aj evanjelickej školy. Z Východnej bol 16. augusta 1841 organizovaný prvý národný výstup na Kriváň, ktorý zorganizovali Štúrovci.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana prvomučeníka, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z polovice 15. storočia. V roku 1618 bola pristavaná veža. Klasicisticky bol upravovaný v roku 1803 a 1827, kedy bola nadstavaná veža. V tomto roku bolo novo zaklenuté aj presbytérium pruskou klenbou. V roku 1928 boli rozšírené okná na presbytériu do súčasnej podoby. Zo starších architektonických detailov sa dochovali plechom obité vstupné dvere z roku 1618. Vo veži je umiestnený zvon z roku 1634. Výmaľba klenby kostola pochádza od Michala Štalmacha z roku 1932, v 70. rokoch bola zakrytá dreveným obkladom s kazetami od Fera Kráľa.[6] Fasáda kostola je členená opornými piliermi a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénami a ukončená zvonovitou helmicou.
- Evanjelický kostol, trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou z rokov 1926-1927. Stojí na mieste tolerančného kostola z roku 1792. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza trojramenná empora s kazetovaním. Priestor je zaklenutý gotizujúcou klenbou. Na neogotickom oltári sa nachádza obraz Ukrižovaný od Karola Prúnyiho.[7] Fasáda je členená stupňovitými opornými piliermi a lizénami. Okná sú členené štylizovaným rebrovaním a ukončené lomeným oblúkom. Veža je dekorovaná priebežnými lizénovými pásmi na osi okien, ukončená je ihlancovou helmicou.
- Súbor ľudových domov, ide o zrubové či murované jednopodlažné trojpriestorové stavby z 19. a začiatku 20. storočia. Majú sedlovú strechu, často s podlomenicou. Pamiatkovo sú chránené objekty číslo 173, 218 a 220.[8]
-
Kostol sv. Štefana prvomučeníka -
Evanjelický kostol -
Ľudový dom č. 173
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Folklórny festival Východná, najväčší slovenský folklórny festival. Koná sa v miestnom amfiteátri od roku 1953 v prvý júlový víkend. Je zaradený v kalendári podujatí medzinárodnej organizácie C.I.O.F.F.
Vo Východnej sa zachovala ľudová kultúra v mnohých oblastiach, okrem tradičného folklóru je známa výroba krojov a výšivkárstvo, tkanie kobercov, rezbárstvo, stolárstvo a tesárstvo. K šíreniu ľudovej kultúry prispieva Folklórna skupina Kriváň a malé múzeum v podobe Východnianskej izby.
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je vybavená základnou infraštruktúrou, poskytujúcou potrebný štandard, pôsobí tu poľnohospodárske družstvo, urbariát, verejnoprospešné služby, rybničné hospodárstvo, pobočky podnikov Lesy SR a Železnice SR a južne od obce je vybudovaná prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh. Chotár obce ponúka množstvo prírodných krás a možností na šport, turistiku, rybolov, či poľovníctvo. V amfiteátri sa nachádza 28 m vysoká vyhliadková veža s kruhovým výhľadom a drevené chatky. Časť obyvateľstva sa i dnes venuje poľnohospodárstvu, lesníctvu a službám, mnohí však pracujú v priemyselných podnikoch v okolitých mestách.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Zlata Hajdúková (* 1914 – † 2002), prvá profesionálna slovenská filmová herečka
- Jozef Majerčík (* 1928 – † 2011), herec, tanečník SĽUKu
- Michal Skalník, tanečník SĽUKu (predstaviteľ Jánošíka)
- Peter Ratkoš (* 1921 – † 1987), historik
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Info o polohe obce [online]. [Cit. 2014-07-17]. Dostupné online. Archivované 2014-08-08 z originálu.
- ↑ Dejiny na stránkach obce [online]. [Cit. 2014-07-17]. Dostupné online. Archivované 2014-08-08 z originálu.
- ↑ Východná - Kostol sv. Štefana prvomučeníka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Východná - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východná (obec)
