Ľubor Kresák
| Ľubor Kresák | |
| slovenský astronóm | |
| Narodenie | 23. august 1927 Topoľčany, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 20. január 1994 (66 rokov) Bratislava, Slovensko |
Prof. RNDr. Ľubor Kresák, DrSc. (* 23. august 1927, Topoľčany – † 20. január 1994, Bratislava) bol slovenský astronóm.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Topoľčanoch.
Po absolvovaní Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, kde získal aj titul doktora prírodných vied (1951), pracoval do r. 1955 v Astronomickom observatóriu na Skalnatom Plese. Tu úzko spolupracoval s doc. V. Guthom, ktorý mal naňho veľký vplyv. V tomto čase prednášal astronómiu na VŠP v Prešove (1952 – 1955). V roku 1955 sa stal vedúcim oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV v Bratislave a začal prednášať astronómiu na Prírodovedeckej fakulte UK. Titul kandidáta vied získal v r. 1957, o štyri roky neskôr sa habilitoval, doktorom vied sa stal v r. 1967, rok na to ho zvolili za člena korešpondenta SAV a v roku 1988 za člena korešpondenta ČSAV. V roku 1993 sa stal prvým slovenským profesorom astronómie. V Astronomickom ústave SAV zastával funkciu zástupcu riaditeľa.
Venoval sa pozorovaniu komét, asteroidov a meteorov. Zaoberal sa ich priestorovým rozložením a pohybom, skúmal ich pôvod a vývoj. Objavil dve kométy: 1951 Tuttle–Giacobini–Kresák a 1954 Kresák–Peltier. Je autorom teoretických prác o evolučných vzťahoch medzi kométami, asteroidmi a meteoroidmi. Medzi jeho najvýznamnejšie výsledky patrí objasnenie procesu starnutia, dĺžky existencie a spôsobu zániku komét, objav a vysvetlenie rezonančných medzier v sústave komét, určenie hmotnosti sústavy asteroidov, objasnenie pôvodu Tunguzského meteoritu atď. Jeho zásluhou sa Astronomický ústav zaradil medzi popredné svetové pracoviská vo výskume medziplanetárnej hmoty. Prof. Kresák založil vedeckú školu v oblasti vzájomných súvislostí medzi jednotlivými populáciami medziplanetárnych telies, ktorá si získala uznanie v astronomickom svete. Počet odvolávok na jeho vedecké práce dávno prekročil číslo 1500 a v posledných rokoch sa pohyboval okolo 100 citácií za rok. Vedecké úspechy Ľubora Kresáka ocenila aj medzinárodná astronomická komunita. Jeho meno nesie planétka č. 1849 Kresák. V roku 1961 sa stal úradujúcim predsedom komisie pre meteory a meteority Medzinárodnej astronomickej únie a v rokoch 1973 – 1976 bol prezidentom komisie pre polohy a pohyb malých planét, komét a satelitov MAÚ. V roku 1975 sa stal členom riadiaceho výboru Medzinárodného programu pre výskum slnečnej sústavy. V roku 1979 ho zvolili za viceprezidenta MAÚ. Od roku 1958 bol členom a od roku 1971 podpredsedom československého národného komitétu astronomického. Bol zakladajúcim členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a dlhoročným členom jeho hlavného výboru. Ocenením Kresákovej vedeckej práce doma bolo udelenie Štátnej ceny v roku 1970.
Zomrel 20. januára 1994 v Bratislave.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- V roku 1997 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.
- Je po ňom pomenovaná planétka (1849) Kresák.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.