Preskočiť na obsah

Portál:Astronómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 21 347 článkov.
Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Astronomický portál
Maria Mitchell
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. január - 19103 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2460724 (2460723.5326389)
17. február

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Barnardova hviezda
Barnardova hviezda

Barnardova hviezda je hviezda v súhvezdí Hadonos, ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší vlastný pohyb po oblohe (10,34 " za rok). Tento objekt je od Zeme vzdialený necelých šesť svetelných rokov, čím je v poradí štvrtou najbližšou hviezdou k Slnku, po troch hviezdach sústavy Alfa Centauri. Hoci leží tak blízko, je iba hviezdou deviatej magnitúdy, a preto je na jej pozorovanie potrebný ďalekohľad.

Ide o málo hmotného červeného trpaslíka spektrálnej triedy M4. V infračervenej oblasti spektra žiari oveľa viac než vo viditeľnom svetle. Je to veľmi stará hviezda. Boli na nej pozorované erupcie. Zaraďuje sa medzi eruptívne premenné hviezdy typu UV Ceti. Rýchlosť jej pohybu zmeral v roku 1916 astronóm Edward Emerson Barnard, na ktorého počesť hviezda dostala svoj názov. Do tej doby bola za hviezdu s najrýchlejším známym pohybom po oblohe považovaná Kapteynova hviezda.

Barnardova hviezda sa nachádza v blízkosti hviezdy 66 Oph. Bola predmetom štúdia mnohých astronómov, a to predovšetkým z dôvodu jej blízkosti k Slnku a polohy blízko nebeského rovníka. V priebehu pozorovania sa skúmali jej vlastnosti, astrometria a hľadala sa u nej planetárna sústava. V roku 1963 získala v astronomickej komunite značný ohlas domnienka Petra van de Kampa, ktorý tvrdil, že objavil odchýlku v pohybe Barnardovej hviezdy. Z tejto odchýlky malo vyplývať, že hviezdu obieha jedna alebo viac planét s hmotnosťou Jupitera. V sedemdesiatych rokoch boli získané nezávislé dáta, ktoré žiadne odchýlky pohybu nepotvrdili. Je však stále možné, že okolo hviezdy môžu obiehať planéty terestrického typu.

Súhvezdie mesiaca

Veľký pes (Canis Major) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, ako aj jedným zo 48 Ptolemaiových súhvezdí. Nachádza sa v ňom hviezda Sírius, najjasnejšia hviezda na oblohe, ktorá je súčasťou asterizmu Zimný trojuholník.

Súhvezdie sa nachádza na južnej oblohe (čiže pod svetovým rovníkom) a je najlepšie pozorovateľné v zime. Tvoria ho pomerne jasné hviezdy, ktorých svetlo však v zemepisných šírkach Slovenska značne intenzívne pohlcuje zemská atmosféra. Cez súhvezdie prechádza Mliečna cesta.

Legenda

Veľký pes je jedným zo psov svorky lovca Orióna, ktorý ho sprevádza aj po oblohe; druhým psom tejto svorky je Malý pes. Podľa gréckeho mýtu to bol Lailaps, pes aténskeho lovca Kefala, ktorý pochádzal od samotnej bohyne lovu Artemis. Lailaps bol známy tým, že mu neušla nijaká korisť. V revíri kráľa Amfitryóna, nevlastného Herkulovho otca, žila zase líška so zázračnou schopnosťou uniknúť každému psovi. Keď Kefalos zobral pri jednom love do Amfitriónovho revíra so sebou Lailapsa, aby líšku ulovil, vznikla neriešiteľná situácia. Musel do nej zasiahnuť najvyšší boh Zeus. Ten vyriešil situáciu tak, že psa aj líšku premiestnil na opačné strany oblohy. Podľa inej verzie ich premenil na dva kamene, čo by však nevysvetľovalo pôvod súhvezdia Veľký pes.


ďalšie súhvezdia...

Kategórie
Zoznamy
Vedeli ste, že...
Karolína Lukrécia Herschelová
Karolína Lukrécia Herschelová
Obrázok týždňa

Guľová hviezdokopa M 56 v súhvezdí Lýra na zábere Hubblovho ďalekohľadu. Ďalekohľadom nie je ťažké rozlíšiť jej vonkajšie časti a malé stredové zhustenie. Vhodnejšie je pozorovať ju skôr väčšími prístrojmi. Javí sa ako kotúčik s uhlovým priemerom 7′ až 11′, čomu zodpovedá v skutočnosti guľa s priemerom 92 ly. Nachádza sa približne 30 000 ly ďaleko.

Články
Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
134340 Pluto · 136108 Haumea · 1 Ceres · 50000 Quaoar · Atmosféra Marsu · Barnardova hviezda · Časomiera na Marse · Enceladus (mesiac) · Galaxia (Mliečna cesta) · Galileo (kozmická sonda) · GRB 970228 · Halleyho kométa · Herbigov-Harov objekt · Hviezda · Io (mesiac) · Jupiter · Kalisto (mesiac) · Mačacie oko (hmlovina) · Neptún · Oblak · Opportunity · Orión (súhvezdie) · Pásmo planétok · Prstence Saturna · Spektrálna klasifikácia · Titan (mesiac) · Tritón (mesiac) · Voda na Marse · Voyager 2 · Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
Kométa Lulin · Počiatok vesmíru · C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS) · 2024 PT5 · 11636 Pezinok · Privrátená strana Mesiaca · GRBBeta · Zatmenie Slnka 8. apríla 2024 · Colette Healdová · Temné súhvezdie · Veľká čínska nížina · Observatórium Kao-čcheng · Kolonizácia Marsu · Zoznam článkov slnečnej sústavy/Á · Posledná štvrť · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Prvá štvrť · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · IC 4628 · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · GRB 221009A · Astronomy and Astrophysics · C/2022 E3 (ZTF) · Impaktná zima · IC 5146 · IC 351 · Hydrid (anión) · Herman z Reichenau · Misia na Mars · EBLM J0555-57 · Mikronova · V606 Aquilae · Koma (optika) · Ortuťovo-mangánová hviezda · Third Cambridge Catalogue of Radio Sources


Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Kozmonautický portál

Portál Slnečná sústava

Hviezdny portál
Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Súhvezdia
Andromeda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Centaurus | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malý medveď | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Alfa Lyncis, BY Draconis, Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Eta Orionis, Galaktická sústava súradníc, Galaktická sústava súradníc, Galileiho ďalekohľad, Gama Persei, GK Persei, Globula, Hubblovo ultrahlboké pole, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, IC 2948, Kvázisatelit, M60-UCD1, Mimozemská obloha (en:Extraterrestrial sky), Neutrínový detektor, Oranžový obor, Rotačná os, Scintilácia, S Doradus, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Smithsonian Astrophysical Observatory, Stacionárna rotácia, Superzem, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda, Uhlová veľkosť,...
Rozšíriť: 225088 Gonggong, 90482 Orcus, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, 20000 Varuna, 28978 Ixion, Messier 5, Messier 9, Messier 10, Messier 12, Messier 21, Messier 22, Messier 23, Messier 24, Messier 26, Messier 29, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Proxima Centauri – (prekontrolovať, najmä aktuálnosť, doplniť refy aj z cs wiki) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), mesiac (družica) (oreferovať, vnútro mesiacov, hraničná veľkosť)
Na Perfektný článok: 134340 Pluto (doplniť o údaje z New Horizons, najmä stať Povrch, rozličné hypotézy) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť, informácie z Juno), Opportunity (doplniť dianie v roku 2017, resp. aj 2016, skontrolovať prítomnosť všetkých významných informácií, doplniť Opportunity v kultúre a ciele misie)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály