Šablóna:Kozmonautika/Novinky

25. jún 2024

Návratová kapsula čínskej sondy Čchang-e 6 úspešne pristála vo Vnútornom Mongolsku s približne 2 kg vzoriek regolitu z odvrátenej strany Mesiaca.

20. jún 2024

Na tlačovej konferencii bola predstavená iniciatíva, v rámci ktorej Česko navýši svoj rozpočet do Európskej kozmickej agentúry. Súčasťou projektu s názvom Česká cesta do vesmíru má byť aj let českého občana na ISS, a to v horizonte piatich rokov. Týmto občanom by sa mal stať Aleš Svoboda.[1]

13. jún 2024

Štyri vedecké prístroje sondy Voyager 1, ktoré sledujú okolité prostredie, začali po dlhej dobe znova vysielať vedecké údaje. Oznámil to jej prevádzkovateľ Jet Propulsion Laboratory.[2]

7. jún 2024

Pri leteckej nehode tragicky zahynul William „Bill“ Anders, astronaut z programu Apollo. Lietadlo, ktoré pilotoval, zo zatiaľ neznámych príčin dopadlo na hladinu mora pri ostrove Jones Island. Anders letel do vesmíru v rámci misie Apollo 8 a je autorom slávnej snímky Zeme vychádzajúcej nad mesačným povrchom.[3]

6. jún 2024

Zostava Superheavy Starship odštartovala na štvrtý bezpilotný skúšobný let. Oba stupne takmer úplne splnili ciele misie a vykonali simulované pristátia nad morskou hladinou. Kozmická loď Starship pri návrate po prvý raz prežila prelet atmosférou, ktorý sa celý vysielal v priamom prenose, a napriek poškodeniu pri tomto prelete zostala ovládateľnou.[4]

5. jún 2024

Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala po mnohých odkladoch nová kozmická pilotovaná loď Starliner. Vyniesla ju nosná raketa Atlas V. Jej posádku tvorí dvojica skúsených astronautov. Nasledujúceho dňa po štarte prišla informácia o úniku hélia z pohonného systému Starlineru. Dva z troch únikov sa podarilo stabilizovať.

4. jún 2024

NASA oznámila, že pracuje na režime fungovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, pri ktorom stačí iba jediný gyroskop. Stalo sa tak v súvislosti s tým, ako teleskop prešiel 24. mája do bezpečnostného režimu kvôli chybným údajom jedného z gyroskopov. Problém s týmto konkrétnym gyroskopom sa v minulosti už niekoľkokrát zopakoval. V súvislosti s postupne sa kaziacimi gyroskopmi NASA zvažovala nový systém režimu už pred vyše dvadsiatimi rokmi.

4. jún 2024

Čínska sonda Chang’e 6 odobrala vzorky z odvrátenej strany Mesiaca. Vzletová časť pristávacieho modulu s nimi odštartovala a zakotvila na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Tam by sa mala stretnúť s orbitálnou časťou sondy a odovzdať vzorky do jej návratového puzdra. Orbiter potom zamieri k Zemi a 25. júna pri prelete okolo nej uvoľní návratové puzdro, ktoré by malo pristáť vo Vnútornom Mongolsku.[5]

1. jún 2024

Misia dearMoon, ktorá mala nechať deväť civilných cestujúcich obletieť Mesiac, bola zrušená. Posádku malo tvoriť osem umelcov a japonský miliardár Júsaku Maezawa, ktorý tento projekt inicioval. Dôvodom zrušenia je oneskorovanie vývoja kozmickej lode Starship, ktorá mala túto misiu absolvovať.[6]

30. máj 2024

Slovensko sa podpisom dohôd Artemis stalo 42. štátom, ktorý sa zaviazal k mierovému a bezpečnému prieskumu vesmíru.

16. máj 2024

NASA a ESA podpísali dohodu o spolupráci na marsovskom roveri Rosalind Franklin. Na tomto projekte ESA pôvodne spolupracovala s Ruskom, ale po ruskej invázii na Ukrajinu spoluprácu ukončila. Stalo sa tak krátko pred štartom a ESA tak prišla o nosnú raketu a ďalšie dôležité komponenty pre misiu. Tie jej poskytne USA a so štartom sa počíta v roku 2028.[7]

10. máj 2024

Z dôvodu silnej geomagnetickej búrky, ktorá spôsobila intenzívne polárne žiare, niektoré družice NASA preventívne vypli časť svojich systémov, aby sa nedostali do problémov. Napriek tomu jedna z družíc, ICESat-2, prešla do núdzového režimu, pravdepodobne následkom tejto búrky. Aktuálnu intenzívnu slnečnú aktivitu sledujú napríklad observatóriá STEREO a Solar Dynamics Observatory.[8]

Staršie správy

Zdroje