Odvrátená strana Mesiaca

Odvrátená strana Mesiaca na mozaike snímok sondy Lunar Reconnaissance Orbiter

Odvrátená strana Mesiaca pri pohľade z kozmickej lode Orion počas misie Artemis I

Topografická mapa privrátenej strany (vľavo) a odvrátenej strany (vpravo) Mesiaca

Odvrátená strana Mesiaca je hemisféra Mesiaca, ktorá je neustále otočená smerom od Zeme; druhá strana Mesiaca sa nazýva privrátená strana Mesiaca. Odvrátená strana nie je zo Zeme pozorovateľná voľným okom, pretože Mesiac vykoná otočku okolo svojej osi za skoro rovnaký čas ako obeh okolo Zeme (27,3214 dňa) – tento fenomén sa nazýva viazaná rotácia (synchrónna rotácia).

Odvrátená strana Mesiaca sa niekedy chybne považuje za tmavú (Slnkom neosvetlenú) stranu Mesiaca. V skutočnosti však na ňu Slnko striedavo svieti a nesvieti rovnako ako na privrátenú stranu Mesiaca.

Prieskum

Táto odvrátená strana nebola kvôli jej neviditeľnosti zo Zeme pred érou kozmonautiky zdokumentovaná, ale po prvýkrát bola vyfotografovaná vďaka sovietskej kozmickej sonde Luna 3 v roku 1959. Prvé človekom vyrobené teleso, ktoré sa dotklo odvrátenej strany Mesiaca, bola americká sonda Ranger 4. Nebolo to však cielené. Táto kozmická sonda mala naraziť do privrátenej strany Mesiaca, ale zlyhala a nespravila korekciu svojej dráhy. Z odvrátenej strany Mesiaca nepriniesla žiadne údaje. Neskôr bola odvrátená strana dobre zmapovaná kozmickými sondami obiehajúcimi okolo Mesiaca. Prví ľudia, ktorí videli odvrátenú stranu, boli kozmonauti z misie Apollo 8, keď 24. decembra vykonala ľudská posádka prvýkrát oblet Mesiaca. Prvé mäkké pristátie kozmickej sondy na odvrátenej strane nastalo až 3. januára 2019 a vykonala ho čínska sonda Čchang-e 4. Išlo o vôbec prvý pokus o mäkké pristátie na tejto strane Mesiaca. Sonda Čchang-e 6 zase dopravila v roku 2024 z odvrátenej strany na Zem prvé a doposiaľ jediné vzorky. Odvrátenú stranu Mesiaca nenavštívila žiadna ľudská posádka.

Geológia

Nerovný povrch odvrátenej strany je posiaty množstvom kráterov, ale je chudobný na mesačné moria, ktoré tvoria len 2,6 % jej povrchu. Nachádzajú sa tu len tri moria a to More túžby (Mare Ingenii), Moskovské more (Mare Moscoviense) a na rozhraní s privrátenou stranou Východné more (Mare Orientale). To sa vysvetľuje skutočnosťou, že kôra na odvrátenej strane Mesiaca je hrubšia ako na privrátenej. Na väčšine plochy dosahuje hrúbku najmenej 35 km, miestami až 60 km, kým na privrátenej strane Mesiaca sa hrúbka kôry pohybuje približne medzi 25 až 40 km. Podľa jednej z hypotéz je to preto, lebo kôra odvrátenej strany sa sformovala rýchlejšie ako kôra privrátenej strany. Povrch privrátenej strany totiž udržiavalo dlhšie roztavený teplo zo Zeme, ktorá sa v tom čase nachádzala omnoho bližšie k Mesiacu ako je teraz (Mesiac sa od Zeme postupne vzďaľuje). Na tejto odvrátenej strane sa nachádza najväčší známy kráter v slnečnej sústave: South Pole-Aitken. Vyskytol sa aj návrh, aby na ňu bol umiestnený obrovský rádioteleskop, ktorý by nebol rušený interferenciou zo Zeme.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Face cachée de la Lune na francúzskej Wikipédii.

Externé odkazy

Astronomický portál Portál slnečná sústava

• Lunar and Planetary Institute: Exploring the Moon (po anglicky)
• Lunar and Planetary Institute: Lunar Atlases (po anglicky)
• Ralph Aeschliman Planetary Cartography and Graphics: Lunar Maps Archivované 2004-02-06 na Wayback Machine (po anglicky)