Šablóna:Kozmonautika/Novinky/10 2024
7. október 2024
Z rampy SLC-40 odštartovala raketa Falcon 9 s európskou sondou Hera a dvoma cubesatmi. Štart prebehol podľa očakávaní. Cieľom Hery aj cubesatov je prieskum dvojplanétky Didymos-Dimorphos, na ktorej povrchu by mali v roku 2027 pristáť (Hera na väčšom Dydime, cubesaty na menšom Dimorphe).[1][2]
9. október 2024
- Najsilnejší hurikán sezóny Milton zasiahol pobrežie USA. Prehnal sa cez Kennedyho kozmické stredisko a spôsobil menšie škody. Z dôvodu hurikánu bol štart európskej sondy Europa Clipper naplánovaný na 10. októbra odložený na 14. októbra.[3]
13. október 2024
- Kozmická loď Superheavy Starship dosiahla pri svojom piatom testovacom lete ďalší míľnik. Prvý stupeň, Superheavy, po skončení svojej práce ako prvá raketa v histórii pristál rovno na svoju štartovaciu rampu, kde ho vo vzduchu zachytili mechanické ramená Chopsticks na obslužnej veži. Druhý stupeň, Starship, zase vykonal simulované pristátie na hladinu Indického oceánu.[4]
14. október 2024
- Štart nosnej rakety Falcon Heavy so sondou Europa Clipper z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Sonda je určená určená na prieskum Jupiterovho mesiaca Európa. Svoj cieľ má študovať prostredníctvom série preletov na obežnej dráhe okolo Jupitera.[5]
21. október 2024
- Spoločnosť Intelsat oznámila, že jej telekomunikačný satelit Intelsat 33e sa vo vesmíre rozpadol. Stalo sa tak po siedmich rokoch jeho služby, pričom plánovaná životnosť bola 15 rokov. Počet detekovaných fragmentov bol v tento deň podľa americkej spoločnosti ExoAnalytic Solutions 57 a stále rástol. Príčinu rozpadu družice zistí vyšetrovacia komisia.[6]
25. október 2024
- Kozmická loď Dragon pristála po misii Crew-8 v Mexickom zálive so štvorčlennou posádkou na palube. Dva dni pred pristátím sa oddelila od ISS.[7] Loď Dragon 2 celkove strávila vo vesmíre až 235 dní, čo je rekord v dĺžke pobytu akejkoľvek pilotovanej lode na obežnej dráhe. Pod dĺžku tejto misie sa čiastočne podpísali aj problémy s loďou Starliner.[8]
29. október 2024
Z kozmodrómu Ťiou-čchüan v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko odštartovala kozmická loď Šen-čou 19 s trojčlennou posádkou smerujúcou k Čínskej vesmírnej stanici, ku ktorej sa úspešne pripojila po šiestich hodinách letu. Súčasťou posádky je aj prvá čínska kozmická inžinierka Wang Chao-ce z novej generácie čínskych kozmonautov narodených v roku 1990.[9]
- ↑ ŽIVĚ A ČESKY: Sonda Hera se vydává na průzkum dvojplanetky. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-06. Dostupné online [cit. 2024-10-08].
- ↑ Evropská sonda Hera úspěšně odstartovala. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-07. Dostupné online [cit. 2024-10-08].
- ↑ Kosmotýdeník 630 (7. 10. – 13. 10.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-13. Dostupné online [cit. 2024-10-15].
- ↑ ŽIVĚ A ČESKY: Nejsilnější raketa světa znovu v akci!. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-12. Dostupné online [cit. 2024-10-13].
- ↑ DINNER, Josh. SpaceX Falcon Heavy rocket launches NASA's Europa Clipper probe to explore icy Jupiter ocean moon (video). Space.com (New York: Future US), 2024-10-14. Dostupné online [cit. 2024-10-14].
- ↑ Kosmotýdeník 632 (21. 10. – 27. 10.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-27. Dostupné online [cit. 2024-10-28].
- ↑ MEK - SpaceX Crew-8 (USCV-8) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2024-10-28]. Dostupné online.
- ↑ Kosmotýdeník 632 (21. 10. – 27. 10.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-10-27. Dostupné online [cit. 2024-10-28].
- ↑ DEMIGER, Matúš. Na čínskej vesmírnej stanici Nebeský palác úspešne pristála loď Šen-čou 19. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-10-30. Dostupné online [cit. 2024-10-30]. ISSN 1339-844X.