Šablóna:Kozmonautika/Novinky/2 2024
4. február 2024
Ruský kozmonaut Oleg Kononenko vytvoril nový rekord v dĺžke kumulatívneho pobytu vo vesmíre. S doterajšou dĺžkou pobytu 879 dní prekonal predošlého držiteľa rekordu Gennadija Padalku. Pokiaľ nedôjde k žiadnej mimoriadnej situácii a Kononenko pristane podľa plánu v lodi Sojuz MS-25, jeho rekord bude v deň pristátia dosahovať hodnotu až 1110 dní.[1]
9. február 2024
Kozmická loď Dragon 2 úspešne pristála po trojtýždňovej komerčnej misii Axiom-3 na ISS. Na Zem sa vrátili štyria muži, ktorí všetci majú európske občianstvo. Pristátie bolo v pláne už skôr, ale bolo odložené kvôli nevyhovujúcemu počasiu.[2]
15. február 2024
- Štart rakety Falcon 9 s komerčným pristávacím modulom Nova-C, ktorý mieri k Mesiacu. Modul vyrobila firma Intuitive Machines. Pristátie sa očakáva 22. februára v blízkosti južného pólu Mesiaca.[3]
18. február 2024
Štart rakety Electron s družicou ADRAS-J od japonskej spoločnosti Astroscale. Ide o prvú družicu, ktorá má skúmať kozmický odpad. Jej cieľom bude konkrétne horný stupeň japonskej rakety H-IIA, ktorý je na obežnej dráhe od roku 2009.
19. február 2024
- Z obežnej dráhy sa prvýkrát vrátilo na Zem komerčné návratové puzdro misie Winnebago-1. Ide o zariadenie, ktoré na obežnej dráhe automaticky vyrábalo lieky a vykonávalo aj ďalšie experimenty. Puzdro sa malo vrátiť už o pol roka skôr, ale spoločnosť Varda space industries dostala povolenie na pristátie až 14. februára.
23. február 2024
- Krátko po polnoci na mesačný povrch mäkko dosadol pristávací modul Nova-C. Firma Intuitive Machines sa tak stala prvou súkromnou spoločnosťou, ktorá dokázala úspešne poslať svoju sondu na iné vesmírne teleso. Modul dosadol v kráteri Malapert A blízko južného pólu Mesiaca. Pri pristátí zlyhal navádzací systém, navyše sa zlomila jedna z nôh a modul dopadol na bok.[4][5]
25. február 2024