Šalamúnová
Šalamúnová (Соломоново) | |
Solomonovo | |
dedina | |
Oficiálny názov: Соломоново – Šalamúnová | |
Štát | Ukrajina |
---|---|
Oblasť | Zakarpatská oblasť |
Rajón | Užhorodský rajón |
Rieka | Tisa |
Súradnice | 48°25′50″S 22°09′50″V / 48,43056°S 22,16389°V |
Rozloha | 6 km² (600 ha) |
Obyvateľstvo | 1 387 (1.1.2007) |
Prvá pís. zmienka | 1281 |
Časové pásmo | UTC + 2 |
- letný čas | UTC + 3 |
PSČ | 89460 |
Telefónna prevoľba | +380 312 |
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| |
Wikimedia Commons: Category:Solomonovo | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Šalamúnová (ukr. Соломоново, rus. Соломоново, maď. Tiszasalamon) je dedina v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny pri hraniciach so Slovenskom (1 km) a Maďarskom (850 m), 2 km západnejšie od mesta Čop a 4 km východnejšie Čiernej nad Tisou. Ide o najzápadnejšie sídlo Ukrajiny, okrem toho na západ od obci leží najzápadnejší bod Ukrajiny – mŕtve rameno Mŕtva Tisa (Čéne). V Šalamúnovej žije 1 387 obyvateľov (2007), z toho 70 % Maďarov a 29 % Ukrajincov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka je z roku 1281 a uvádza sa v nej, že obec patrila šľachticovi menom Peter. V priebehu 13. až 14. storočí bola obec známa pod názvami „Salamu“, „Solomon“ či „Salamon“. Je možné, že názov pochádza od mena vlastníka – Šalamúna (Solomona). V 12. storočí tu vládli šľachtici z Trebišova, ktorí vládu v roku 1300 predali užhorodskému nadžupanu Petrovi Petuniovi. V prvej polovici 14. storočí sa majiteľom stal gróf Druget. V 30. rokoch 14. storočí v obci existoval katolícky kostol, ktorý v priebehu reformácie prešiel k protestantom a potom zase naspäť.
V 1427 roku bola obec považovaná za priemerne veľké osídlenie. V 16. storočí sa počet obyvateľov zmenšil. V roku 1588 podliehalo dani len 9 roľníckych hospodárstiev. V roku 1599 bolo vo vsi 20 roľníckych domácností, kostol, škola. Pramene zo 17. storočia radia Šalamúnovú k maďarským obciam.
Od roku 1918 obec patrila Slovensku, v rokoch 1938 – 1944 horthyovskému Maďarsku, v 1944 – 1945 znovu Slovensku.
V roku 1923 založili československí legionári s rodinami na zostatkovom statku s rozlohou 250 hektárov severne od železničnej trate osadu Stráž (ukr. Страж, maď. Strázs). Legionárom vtedy ponúklo novovzniknuté Česko-Slovensko poľnohospodársku pôdu na východnom Slovenskom a Podkarpatsku, uvoľnenú pozemkovou reformou. Rodiny najprv žili v provizórnych priestoroch, potom si postavili domy; do osady sa prisťahovalo aj niekoľko rusínskych obyvateľov.[1][2][3] V Stráži bola železničná zastávka Stráž pri Čope[4] a dodnes sa železničný hraničný priechod Čop – Čierna nad Tisou nazýva na ukrajinskej strane Straž (ukr. Страж).
23. novembra 1944 bola ves oslobodená od nemeckých vojsk ako jedno z posledných obývaných sídiel súčasnej Ukrajiny.
Pri odovzdaní Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu v roku 1945 bol železničný uzol Čop vrátane Šalamúnovej odovzdaný ZSSR, hoci sa nešlo o súčasť Zemi podkarpatoruskej, ale administratívne patril k Medzibodrožskému okresu Slovenska[5].
Po pripojení k ZSSR sovietska strana v roku 1946 rozkopala a zatarasila československú cestu č. 553 Mukačevo – Kráľovský Chlmec, ktorá spájala Šalamúnovú s Česko-Slovenskom (48 ° 26'07 „N 22 ° 08'17“ v.). Slovensko a Ukrajina plánujú obnoviť túto cestu otvoriť nový cestný hraničný priechod.[6]
V roku 1975 bol v centre umiestený pamätný znak na počesť sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodení obce.
V roku 1995 sa zmenil ukrajinský názov dediny Solomonove (ukr. Соломонове) na Solomonovo (ukr. Соломоново).[7]
Priemysel
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa tu podnik „Eurocar“,[8] oficiálny výrobca automobilov značky Volkswagen Group na Ukrajine.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Do 20-tych rokov Šalamúnovú a Čiernu nad Tisou spájali železnica (od roku 1872) a historická štrková cesta (pri hraničnom stĺpe č. 361.). V 20-tych rokoch česko-slovenská vláda vybudovala asfaltovú cestu II. triedy č. 533, ktorá spojila obce. Po pripojení Šalamúnovej k ZSSR sovietska pohraničná stráž rozbúrala 100 m cesty č. 533 pri hraničnom stĺpe č. 359 a zatarasila cestu ostnatými drôtmi, takže momentálne neexistuje žiadne cestné spojenie medzi Čiernou nad Tisou a Šalamúnovou. Slovenská a ukrajinská vláda rokujú o rekonštrukcii bývalej cesty č. 533 a otvorení hraničného priechodu.[9]
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Jan Horal (1923 – 2011) – český vojnový veterán, manažér, podnikateľ, hotelier, iniciátor kultúrneho života a mecenáš vojnových veteránov narodený v Stráži ako Jan Hoffmann
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Slovensko-ukrajinská štátna hranica
-
Elektrická signálna stena na hranici
-
Kostol
-
Obecný úrad
-
Ostnaté drôty a kontrolný orný pás na mieste historickej cesty do Čiernej (stĺp vľavo)
-
Pečiatka železničného prechodu Čop (Straž)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Marie Čuboková (* 1931, †︎ 2018)
- ↑ Obrázky z obcí Svoboda a Stráž pri Čope. Českoslovenští kolonisté na Podkarpatské Rusi
- ↑ Čop 4668
- ↑ zastávka Stráž pri Čope
- ↑ Stratená zem. Ako Slovensko prišlo o časť územia
- ↑ Na Ukrajinu má pribudnúť nový hraničný priechod
- ↑ Соломоново
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-04-28]. Dostupné online. Archivované 2018-01-31 z originálu.
- ↑ Na Ukrajinu má pribudnúť nový hraničný priechod
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šalamúnová